Dzurinda na káve u Busha – muzicírovanie prelúdia svetovej nestability

Premiér Mikuláš Dzurinda minulý týždeň navštívil Spojené štáty. Stretol sa tam s prezidentom Georgeom Bushom. Jedným z hlavných cieľov stretnutia bolo prerokovanie možnej pomoci Slovenska v štátoch ako Bielorusko či Ukrajina. Ďalším (skrytým) zámerom pozvania je ukázať voličom na Slovensku Dzurindu ako zahraničím akceptovaného a vyzdvihovaného politika. Zdá sa, že podobné ocenenia slovenského premiéra sa v čase predvolebných kortešačiek budú rozrastať geometrickým radom. Slovensko počas obidvoch Dzurindových vlád uskutočňuje politiku neuváženej podpory imperiálnych ambícií Spojených štátov amerických. USA doktrínu imperializmu s menšími prestávkami realizujú už od 19. storočia. Tento typ politiky si vybral ako ústredný nástroj aj súčasný americký prezident. Aj keď Bushova administratíva odmieta akékoľvek imperiálne ambície, vo svojom prezidentskom prejave v roku 2002 a vo vyhlásení Národnej bezpečnostnej stratégie Spojených štátov (National Security Strategy of the United States, 2002) Bush jednoznačne potvrdil, že doktrína preventívnej obrany (jasnejšie povedané, preventívnej vojny) v skutočnosti stavia Spojené štáty do roly mocnosti, ktorá bude preberať vládu nad krajinami, ktoré sú pre USA potenciálne nebezpečné a v ktorých hrozí rozmach medzinárodného terorizmu. (in: Francis Fukayama: Budovaní státu podle Fukuyamy, Alfa Publishing, Praha, 2004 s. 98) Eurázia – súper USA V geopolitickej vízii USA okrem štátov ako Afganistan a Irak zastáva dôležité miesto Ukrajina. Tá je považovaná za štát, ktorý umožňuje Rusku spájať ázijskú step s európskym lesom. V prípade, že Rusko definitívne stratí vplyv na Ukrajinu, do veľkej miery stratí aj svoju možnosť ovplyvňovať vývoj v Európe. Takto sa bude v európskom priestore jednoduchšie presadzovať americký „geopolitický monopol“. Spomínaná skutočnosť bola jedným zo skrytých cieľov mimoriadneho angažovania sa Spojených štátov v tzv. oranžovej revolúcii. Ďalšou pohnútkou silného angažovania USA v tomto regióne bola predstava, ktorú vo svojej knihe Veľká šachovnica opísal americký politológ Z. Brzezinski. Brzezinski sa v spomínanom diele zamýšľa nad možnosťou zotrvania Spojených štátov na vrchole mocenskej pyramídy aj v 21. storočí. Prichádza k záveru, že USA zostanú hegemónom aj v tomto storočí, pretože vo svetovom politickom systéme nemajú žiadneho seberovného súpera. Jediným hráčom, ktorý ma mocenský a silový potenciál na zosadenie USA z „mocenského trónu“, je oblasť Eurázie. Je to práve Eurázia, ktorú Brzezinski vníma ako veľkú šachovnicu. Šťastím Američanov však je, že ide o príliš rozsiahlu a heterogénnu oblasť, ktorá postráda vnútornú vôľu a energiu na vzájomné spojenie. Možná integrácia Eurázie predstavuje pre USA najväčšiu hrozbu v 21. storočí. Svojím spojeným potenciálom je Eurázia schopná ohroziť Spojené štáty v ich postavení svetového hegemóna. Preto USA majú za každých okolností dbať na to, aby k zjednoteniu eurázijskej oblasti nikdy nedošlo. Akú rolu tu však hrá Ukrajina? Slovensko a zámery Spojených štátov Už sme spomínali, že prostredníctvom Ukrajiny Rusko ovplyvňovalo vývoj v Európe. Po jej strate Moskva svoju pozornosť skôr či neskôr bude musieť zamerať iným smerom. Geopoliticky je donútené v oveľa väčšej miere než doteraz presadzovať svoje záujmy v regióne Strednej Ázie. Táto oblasť je však strategicky dôležitá aj pre ďalšieho veľkého aktéra, ktorým je Čína. Takto nevyhnutne dôjde k stretu vzájomných záujmov. Záujmová kolízia naruší projekty možnej kooperácie medzi Ruskom a Čínou. Navyše môže vyvolať ich vzájomný konflikt, ktorý bude viesť až k ozbrojeným stretom. Tým bude odohnané akútne nebezpečenstvo možného vzniku „antihegemonistickej“ koalície Ruska a Číny, ktorá je schopná ohroziť Spojené štáty v ich postavení aktuálneho svetového hegemóna. Prípadný konflikt bude znamenať ďalšiu atomizáciu eurázijskej oblasti. Navyše, ešte väčšmi rozdrobí jej mocenský potenciál. Takto USA iba naplnia úlohu, ktorú im vytýčil ich geopolitický „guru“ Brzezinski. Slovenská politická elita by si mala spomínané zámery Spojených štátov uvedomiť. Mala by zvážiť, či prípadný konflikt väčšieho rozsahu, ktorý môže destabilizovať územie obrovských rozmerov, je v našom národnom záujme. Orientácia na Spojené štáty je do istej miery logická a žiaduca. Takýmto spôsobom Slovensko zvyšuje svoju moc a vplyv v svetovom politickom systéme. Sme malým štátom, ktorý svoj potenciál len ťažko môže zväčšiť zbrojením. Preto je žiaduca taktika pridania sa k aktuálnemu hegemónovi. Takéto pridruženie však v žiadnom prípade nemôže znamenať striktnú „záujmovú integráciu.“ Nebezpečná globalizácia demokracie Je chvályhodné, že sú to práve Spojené štáty, ktoré sa podujali na misiu šírenia demokracie vo svete. Je však osudné domnievať sa, že demokracia je univerzálnym konceptom politického systému, ktorý môže fungovať všade a za každých okolností. Pre politické systémy rôznych krajín sveta platí, že sa musia odvíjať od špecifických podmienok v ktorých pôsobia. Už Charles Louis Montesquieu vo svojom diele Duch zákonov pod duchom zákona rozumel celú spleť vzťahov medzi právnymi normami a geografickými podmienkami krajiny (klíma, úrodnosť, poloha, veľkosť), spôsobom života ľudí, zriadením a náboženstvom, zvyklosťami obyvateľov, ich množstvom, ekonomickými podmienkami a konečne vzájomný vzťah týchto zákonov. Montesquieu upozornil, že v každej krajine takéto určujúce znaky pôsobia „pod rôznym uhlom“ a majú rôznu intenzitu, a uzatvára, že je zriedkavý prípad, aby zákony jedného národa mohli vyhovovať druhému. Montesquieu bol významným politickým teoretikom a ako vidno, jeho myšlienky dodnes nestrácajú na svojej aktuálnosti. Každý štát sa musí riadiť zákonmi, ktoré sú mu vlastné a ktoré vychádzajú z jeho osobitej genézy a historickej empírie. Každý politický systém má svoje špecifické druhy vstupov a výstupov a svoje vlastné požiadavky na kontinuitný vývoj systému ako celku bez násilného pretláčania cudzích vzorov, ba dokonca iných civilizačných schém fungovania politických systémov. Administratíva súčasného amerického prezidenta robí veľkú chybu, keď sa pokúša o realizáciu procesu globalizácie demokracie. Univerzalizácia demokracie môže zapríčiniť rozkývanie svetového politického systému a následnú celosvetovú destabilizáciu. Takejto závažnej chyby by sa však Slovensko vo svojom vlastnom záujme určite malo vyvarovať. Nezdá sa však, že by to počas svojej návštevy „u priateľa Georgea“ vo Washingtone premiér Dzurinda naozaj mal na pamäti. Autor je študent politológie