To už mal za sebou aj novinárske ohlasy, ktoré vyprovokovala svojimi vyhláseniami iniciátorka projektu modelka Martina Šrámková. Neskrývala totiž svoje sympatie k „ostrovu slobody“, čo potom viedlo k reakciám, že tak Markíza ako STV nehodlali tento dokument odvysielať. Neviem, ako sa situácia vyvinula neskôr a či išlo teraz o premiéru alebo reprízu spomínaného filmu, ale môžem konštatovať, že som konečne videl objektívny film o kubánskej prítomnosti. Nemalú zásluhu má na tom zaiste aj jeden z troch scenáristov, Eugen Gindl, ktorý na rozdiel od viacerých svojich spolužiakov z FFUK neprepadol bezbrehému obdivu k liberálnej demokracii západného sveta a adorácii výlučne politicky chápanej slobody.
Pravicovým recenzentom prirodzene v dokumente môžu chýbať stretnutia s disidentmi, ktorých však (ako som sa práve dočítal v SME) na Kube len málokto pozná, podobne ako takmer neznámym bol pred rokom 1989 na Slovensku Václav Havel. Slovenský dokument však predovšetkým rúca mýtus, že človek môže byť šťastný len vtedy, ak môže voliť rôzne politické strany a keď má po ruke obchody plné zahraničného tovaru. Kubánci síce žijú v chudobe, ale svoj život prežívajú dôstojne a radostne, čo, pravda, súvisí aj s ich mentalitou. Ich vzťah k politickému systému (podľa dokumentu) sa pohybuje skôr v indiferentnej rovine, viac ich zaujímajú každodenné starosti a radosti než hľadanie nejakého ideálneho (aj tak neexistujúceho) modelu spoločenského usporiadania.
Kritické vyjadrenia bežných ľudí na jednej a poukazy na výhody Castrovho režimu na druhej strane (na západnej pologuli má Kuba unikátne zabezpečenie školstva a zdravotníctva) sa mi zdali vyvážené, takže prípadné narážky na nejakú prokomunistickú propagandu by boli vrcholne nemiestne. Zaiste zmeny, ktoré opatrne dávkuje Fidelov nástupca Raul, napredujú pomaly, ale na vlastnom príklade z roku 1989 sme sa presvedčili, že unáhlenosť je len ďalšou cestou do pekla. Ak by som mal teda filmu čosi vyčítať, tak len to, že pekná modelka sa v ňom priveľa producírovala striedajúc jedno oblečenia za druhé. Ale aj na tento fakt by sa dalo pozrieť ako na kontrast dvoch svetov – toho „tretieho“, chudobného a relatívne šťastného a toho (dnes, bohužiaľ, aj nášho), ktorý podľahol ilúziám bezbrehej slobody a konzumizmu.
Uvedenie filmu časovo korešpondovalo s novinovými správami o tragickej smrti známeho kubánskeho disidenta Oswalda Payá. Hoci si človeka bojujúceho za politické práva treba vážiť, nepríjemné asociácie vo mne vzbudila skutočnosť, že v aute, v ktorom havaroval, bol aj občan respektíve diplomat zo Španielska a Švédska. Hneď mi to pripomenulo našich domácich odporcov komunistického režimu. Tí napriek tomu, že oficiálne boli perzekvovaní, si vďaka vyslanectvám kapitalistických štátov či ich tajným službám mohli žiť na vysokej nohe. Takže v dnešnom unifikovanom svete je už takmer nemožné zistiť, čo je spontánna a oprávnená túžba človeka (alebo národa) bojovať za určitý ideál a čo je rafinovanou hrou temných síl, ktoré s ním manipulujú ako s bábkou.
Anotácia k filmu:
Kaleidoskopicky koncipovaný dokument o živote dnešnej Kuby videný očami Slovenky Martiny.
Kaleidoskopicky koncipovaný dokumentárny film o živote dnešnej Kuby vznikol na podnet slovenskej turistky Martiny, ktorá sa pri príležitosti osláv 50.výročia vylodenia revolucionárov z lode Granma rozhodne navštíviť Kubu, urobiť z tohto pobytu dokument a pokúsiť sa o interview s Fidelom Castrom. Z Fidelovho sekretariátu má list, ktorý potvrdzuje, že si vodca pre ňu nájde čas. Po príchode na Kubu tento pôvodný zámer zmení fakt, že Fidelovi sa zhoršil zdravotný stav a je hospitalizovaný v nemocnici. Jeho spolupracovníci jej radia, aby čakala. Martina sa preto rozhodne využiť získaný čas na rozhovory s Kubáncami v rôznych častiach krajiny. Z tohto jej putovania vznikne zaujímavý a netradičný pohľad na dnešnú Kubu, na jej problémy, ale aj úspechy. Martinino interview s Fidelom sa síce nekoná, ale obrazové interview s Kubou o tamojšom živote napovie omnoho viac. Slovenská republika 2009.
Odporúčame prečítať:
Martina Šrámková: Fidela Castra obdivujem
Dominika Dinušová: 26. júl – Deň rebélie
FOTOGALÉRIA
Foto: Jana Jurkovičová
Živá hudba v každom podniku.
Muzeálny autopark slúži desiatky rokov.
Upravení, čistí a veselí školáci.
Trh v Havane.
Domy v uliciach Havany márne čakajú na rekonštrukciu.
Tie, ktoré sa rekonštrukcie dočkajú, sú nádherné.
Múzeum revolúcie v Havane s tankom v popredí.
Sušenie tabakových listov na výrobu známych kubánskych cigár vo Viňáles.
Výzdoba v hotelovej hale.
Výroba a predaj suvenírov.
Tržnica v Camaguey.
Hromadná doprava v Santiagu de Cuba.
