Výsledky fondov, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) sú v poslednom čase katastrofálne. Nič na tom nemení ani fakt, že DSS sa v spolupráci s médiami usilujú zakryť pravdu tým, že zverejňujú nepresné čísla. Hlboký prepad dôchodkového sporenia nedávno dokázali prepočty zverejnené v Hospodárskych novinách. Samotné DSS to však evidentne netrápi – ich vlastné zisky rastú a všetky tvrdia, že do troch rokov budú ziskové. Bez ohľadu na vývoj na finančných trhoch. Práve tento fakt ukazuje, akým podvodom na ľuďoch tzv. II. dôchodkový pilier je. V čase, keď museli aj DSS priznať prepad dôchodkových úspor, vychádza od nich zároveň optimistická správa, že im samotným sa darí. Jedna sa už dokonca dostala do „čiernych čísel“ a všetky ostatné to očakávajú o menej ako 10 rokov od spustenia II. piliera. Dôchodkovým firmám sa darí… Problém tkvie v tom, že DSS sú len málo motivované, aby dosahovali vysoké zhodnotenie úspor sporiteľov. Zákon totiž garantuje jediný výnos, a to poplatky, ktoré musia ľudia platiť správcovským spoločnostiam. Dokonca poplatky, nie poplatok. Jeden poplatok je automatický – vo chvíli, keď si na účet pošlete pravidelnú mesačnú splátku, vám z nej DSS strhne jedno percento. Bez ohľadu na to, čo s vašimi peniazmi urobí, bez ohľadu na to, či ich investuje úspešne, alebo ich do koruny prerobí. Okrem toho si berie ešte jeden, percentuálne takmer rovnako vysoký poplatok, ktorý sa však odvíja od celkovej hodnoty toho, čo máte na osobnom účte. Skutočnosť je teda taká, že DSS samotná – keďže hospodárenie s peniazmi sporiteľov je oddelené – môže byť zisková aj v situácii, keď sú jej zákazníci v strate. Pričom aktuálne údaje ukazujú, že to nie je len možnosť, ale tvrdá realita. Presne teraz nastala situácia, že DSS na II. pilieri zarábajú aj v prípade, že sporitelia v ňom prerábajú. Správcovské spoločnosti Hospodárskym novinám (HN) potvrdili, že ich hospodárenie smeruje do plusových čísiel. „V horizonte tri až päť rokov by sme mali dosiahnuť kladný hospodársky výsledok,“ povedal generálny riaditeľ a člen predstavenstva Československej obchodnej banky (ČSOB) Vladimír Šošovička. Zatiaľ sa im podarilo dosiahnuť nižšiu stratu, než s akou pôvodne rátali. Lenže pokiaľ ide o zhodnocovanie úspor, dosahuje práve DSS, ktorú zriadila ČSOB, najhoršie výsledky. Všetky tri jej fondy dosiahli za uplynulý rok najväčšie reálne straty zo všetkých DSS na Slovensku: konzervatívny fond ČSOB d.s.s. stratil 1,07 % a vyvážený a rastový fond stratil až 5,82 %. Zatiaľ čo minulý rok skončila polovica spoločností v strate, do júna tohto roka sa jedna z nich dostala z červených čísel, píšu HN. Pod záporné hospodárenie sa podpísali prvotné investície, zloženie základného imania, náklady na reklamu a provízie „agentom“. „Medzi najvýznamnejšiu nákladovú položku patrili náklady na provízie pre sprostredkovateľov,“ konštatuje riaditeľ pre korporátnu klientelu a marketing spoločnosti Aegon Ladislav Bartík. … aj keď ľudia strácajú Dnes DSS predpokladajú, že by sa im tieto investície mohli vrátiť do 15 rokov. „Návratnosť investícií je rovnako závislá od vývoja v roku 2008 [otvorenie II. piliera – možnosť vystúpiť, pozn. B. O.], prípadne ďalších legislatívnych zmien,“ vysvetľuje hovorkyňa Allianz-Slovenskej poisťovne Petra Greksová. Podľa vedúceho penzií ING Viktora Kouřila je priemerná návratnosť deväť rokov: „Do výpočtu návratnosti sa zahŕňajú nielen akvizičné náklady, ale aj všetky prevádzkové náklady.“ Inými slovami – úroveň zhodnotenia úspor sporiteľov nemá vplyv na návratnosť investícií DSS, teda ani na ich vlastné zisky. Prečo by teda občania či vláda mali veriť, že druhý pilier prinesie naozaj lepšie dôchodky ako prvý? Najnovšie výsledky zhodnotenia dôchodkových úspor sú katastrofálne. Medziročné porovnanie na konci augusta (28. 8. 2007 – 28. 8. 2008) ukazuje, že v jednotlivých fondoch vytvorili DSS stratu od 0,53 % do 5,82 %. Relatívne najlepšie skončili konzervatívne fondy, v ktorých sa výsledky pohybovali od -0,53 % do -1,07 %. Vo vyvážených fondoch boli výsledky od -3,42 % do -5,28 % a v rastových fondoch boli výsledky od -4,48 % do -5,82 %. To mínus znamená stratu, stratu sporiteľa, nie DSS. A ide o reálne (nie nominálne) výsledky, teda po započítaní inflácie, ktorá bola v tom období 4,5 %. V skutočnosti sú výsledky pre každého sporiteľa ešte horšie, lebo aj od tohto znehodnotenia ešte treba odpočítať poplatky, takže strata každého občana v druhom pilieri je ešte väčšia. Zlé výsledky dôchodkových fondov potvrdzuje aj Národná banka Slovenska v každoročne vydávanej Správe o výsledkoch analýzy finančného sektora. Pokiaľ ide o výnosy správa NBS upozorňuje, že hoci prvý polrok 2007 vyzeral sľubne, „v druhom polroku negatívny vývoj na trhoch súvisiaci s hypotekárnou krízou v USA znížil výkonnosti v týchto dvoch typoch fondov (vyvážený a rastový) vo väčšine správcovských spoločností pod úrovne z konca roka 2006.“ Inými slovami, za pár týždňov stratili sporitelia všetky výnosy, ktoré ich úspory „vyrobili“ za predošlý polrok. Väčšina v najstratovejších fondoch Tieto konštatovania len podčiarkujú, aké nestále je hospodárenie s prostriedkami dôchodkových sporiteľov a dokazujú, že krátkodobé výnosy (za polrok) v ďalšom období pomerne rýchlo pohltí prudký pokles, ktorý však trvá výrazne dlhšie. V našom prípade pokles trvá už rok a všetci analytici a obchodníci sa s istotou zhodujú iba v jednom: nikto nevie, ako dlho to ešte potrvá, ale isté je, že minimálne počas budúceho roka. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že starosť vlády o budúcich dôchodcov je pochopiteľná, lebo všetky tie katastrofálne údaje sa týkajú drvivej väčšiny sporiteľov. Najnižšie straty zaznamenali konzervatívne fondy a skutočne by mohli byť považované za zanedbateľné v čase takej veľkej krízy, hoci si treba uvedomiť, že skutočne hlboký prepad prišiel až v posledných dňoch. Problém je však v tom, že v konzervatívnych fondov majú podľa správy NBS uložené svoje peniaze iba 4% zo všetkých sporiteľov. Väčšina sporiteľov si celkom pochopiteľne ukladá peniaze do rastových fondov. Robia tak preto, lebo ich „finanční poradcovia“ DSS presviedčajú, že v nich môžu dosahovať najvyššie výnosy. Na konci roka 2007 bolo v rastových fondoch až 66% sporiteľov. Lenže zároveň idú aj do najväčšieho rizika, ktoré sa práve v tomto období jasne ukazuje. Momentálnym výsledkom dôchodkového sporenia teda je, že najväčšia skupina ľudí má peniaze uložené v najviac stratových fondoch. Nepochybne ide predovšetkým o mladých, ktorí majú do penzie najďalej, a preto sa najmenej obávajú rizika. Zároveň majú najmenej času i záujmu, aby sledovali vývoj svojich dôchodkových úspor. Je preto isté, že svoje peniaze nepresunú do iných fondov, takže ich strata sa bude ešte zväčšovať. Namiesto garancií hlboká viera Toto všetko sú fakty a pozorný čitateľ si istotne všimol, že ich čerpám buď z médií, alebo od samotných DSS, v jednom prípade od NBS. Ide o údaje, ktoré sú verejne dostupné, je preto podivuhodné, ako sa médiá v prípade otvorenia druhého piliera okato stavajú na stranu správcovských spoločností, ktoré v súboji s vládou zjavne ťahajú za kratší koniec povrazu. Novinári zavádzajú čitateľov napríklad tým, že opakovane zverejňujú iba nominálne výsledky zhodnocovania úspor. Lenže keď pôjdu sporitelia do dôchodku, percentá ich nenakŕmia, ani nimi nezaplatia nájomné. Potrebovať budú reálne peniaze, a tých vzhľadom na infláciu a rast miezd dostanú podľa všetkého žalostne málo. Predpovede a sľuby DSS narážajú stále tvrdšie na opačne vyzerajúcu realitu. Analytik Vladimír Baláž napríklad v jednom rozhovore povedal, že „peniaze v prvom pilieri nie sú kryté ničím, iba vierou, že budúce generácie budú schopné zaplatiť naše dôchodky,“ a o pár riadkov vyššie upozornil, že „treba si uvedomiť, že akciový trh je charakteristický svojou premenlivosťou – čo jeden rok zarobíte, môžete dvojnásobne na druhý rok prerobiť.“ Kapitálový manažér z Paríža Yann Azuelos k tomu v inom rozhovore povedal: „Mysleli sme si, že to najhoršie je za nami. Teraz vieme, že to tak nie je.“ Čím sú teda kryté peniaze v druhom pilieri? Z čoho vyplýva tá „istota“, že je aj tak lepší? Iba z viery, z hlbokej iracionálnej viery v spasiteľa. Európsky komisár Joaquín Almunia v pondelok v Bratislave povedal: „Čo sa týka štruktúry dôchodkového systému, je na každom členskom štáte, aby zvážil, či tento bude vyhovovať potrebám a požiadavkám vlastných obyvateľov. Nie je jediný model – je to závislé od špecifických podmienok, špecifických potrieb.“ Slovensko má dnes model, ktorý Mikuláš Dzurinda a Ľudovít Kaník presadili, lebo špecificky vyhovuje tým, ktorých obhajuje SDKÚ – bohatým nadnárodným finančným korporáciám. Autor pracuje na úrade vlády
