Druhý a tretí rozmer

Jarná konferencia počítačovej grafiky, známa aj pod skratkou SCCG (Spring Conference on Computer Graphics), je najstarším každoročným stretnutím vedeckej komunity z oblasti počítačovej grafiky v strednej Európe. V apríli 2004 prebehol už 20. ročník. Filozofiou konferencie je umožniť najlepším študentom a mladým výskumným pracovníkom stretnutie so špičkovými odborníkmi svetovej úrovne a zároveň prispieť k plodnej výmene myšlienok medzi Východom a Západom. RNDr. Andrej Ferko, CSc. spisovateľ a vysokoškolský pedagóg jeden z hlavných organizátorov konferencie Ktoré pojmy dominovali tomuto ročníku? – Prvým je zobrazovanie. Dostávame sa do vypočítateľne presnej kvality obrazu. Druhým je univerzálne modelovanie, na základe čoho vieme už vytvoriť matematický model čohokoľvek, čo vieme namerať. A tretím je splývanie metód grafiky a videnia. Do modelovacích metód počítačovej grafiky začíname prenášať postupy, ktoré sa predtým vyvíjali len pre robotov. Zmyslom je zrýchľovanie vyššie uvedených procesov. Celkovo tak spejeme k niečomu, čo by sa, veľmi ľudovo, dalo označiť ako 3D xerox. O čom by sme na minulom ročníku ešte nemohli hovoriť? – Poviem to inak. Pred tromi rokmi boli tieto smery ešte „neviditeľné“, vtedy by sme ich takto jasne nesformulovali. Dnes vieme, že sú to vedúce, najviac skúmané trendy, ktorým sa udeľuje najväčšia pozornosť. Vďaka spoločnosti SOFTIP každoročne organizujete súťaž najleších študentov v počítačovej grafike. Čím zaujali tohtoroční víťazi? – Súťaž založil japonský profesor Tosiyasu Kunii, a to tak, že keď spoznal úroveň nášho študentstva, vzdal sa honorára s tým aby sme ho nejako motivačne využili. A tak vďaka nemu, a dnes aj SOFTIPu, dostávajú traja najlepší veľmi drahú vedeckú knihu. Víťazom SOFTIP zároveň ekonomicky umožňuje účasť aj na nasledujúcom podujatí SCCG. Medzi troch najlepších sa tento rok prebojovali Zsolt Tóth, ktorý robí mimoriadne presnú rekonštrukciu textúry. Kvalita jeho nových algoritmov rezultovala aj v ďalšej, už medzinárodnej súťaži, kde získal druhú cenu. Druhým je študent zaoberajúci sa „rýchlymi tieňmi“. Je to metóda, ktorá sa využíva pri počítačových hrách a myslím, že raz bude pomenovaná po jej autorovi Tomášovi Bujňákovi. Povedané inak, títo dvaja premianti SOFTIPu sa umiestnili na najvyšších priečkach aj v našich medzinárodných súťažiach. T. Bujňák vyhral v súťaži o najlepšiu prezentáciu. Trojicu víťazov uzatvára Ján Lacko. Autor modelu Starej radnice pre európsky projekt Virtuálne srdce strednej Európy, ktorý má vo vývoji aj model bratislavského Primaciálneho paláca. A ak by sme podľa umiestnení študentov bodovali krajiny? – Tak momentálne, čo sa týka kvality študentskej vedy, by bolo na prvom mieste Rakúsko a na druhom Slovensko. Hoci je pravda, že aj Rakúšanom pomohol Slovák, študujúci dnes už vo Viedni. V „normálnej“ vede však zaostávame. Doplácame na to, že mladí vedci odchádzajú do zahraničia, do firiem… Slovensko nemá vypracovaný model úspešnej kariéry pre mladého vedca. Sme na chvoste európskeho porozumenia mladej generácii a jej možnostiam vo vede a technike. Preto nám najlepšie hlavy odchádzajú do krajín, kde nachádzajú viac slobody.