„Aký má život/ význam,/ aký má človek/ zmysel?“ pýta sa rečou naoko viazanou (verše) na neviemktorej strane svojej knižky (nie je paginovaná) Gustáv Hupka. S odpoveďou mu nateraz nepomôžem, ale to nič, máme čas, pretože tu sa smeruje do večnosti a píše o veciach a vecičkách nie práve z tohto sveta, tu máme čo činiť s lyrikou duchovnou až spirituálnou: „V sile myšlienky je/ tajomstvo Večnosti“, alebo „Najväčší zázrak lásky/ je život“, prípadne „Priestor večného svetla/ je v nás“, či ešte lepšie „Tajomstvo múdrosti/ je v Čase“. Takto by sme však boli so zbierkou rýchlo hotoví a tých cca 90 (deväťdesiat) veršov by ani nestálo za reč…
Keby celú vec vhodne nedopĺňala rozvetvená štruktúra venovaní a poďakovaní, ktorá tvorí dôstojného protihráča (asi 40 riadkov) poetickému „jadru“. Prvým medzi rovnými je „vzácny priateľ Rudolf Schuster, prezident Slovenskej republiky“ (áno, on, aby sme sa nepomýlili), – ten má venovanie na začiatku. Na konci sa ďakuje (autor a vydavateľstvo) „…za prejavenú priazeň v nešťastí, ktoré postihlo nášho prezidenta Rudolfa Schustera, za obetavú lekársku starostlivosť v Innsbrucku a za pomoc pri vydaní tejto knižky Svätému otcovi Jánovi Pavlovi II., prezidentovi Českej republiky Václavovi Havlovi s manželkou, prezidentovi Rakúskej republiky Thomasovi Klestilovi…“ a ďalším štrnástim osobám či inštitúciám (s manželkou i bez) až po divadlo West. Štylistika venovania nám už nedovoľuje zistiť, či napríklad Ján Pavol II. pomáhal Hupkovi s vydaním knihy a divadlo West sa obetavo lekársky staralo o R. Schustra v Innsbrucku.
Slová devócia a devótnosť majú rovnaký významový základ. S devóciou čiže pokorou sme sa už dávnejšie vysporiadali a jej podkritický výskyt v našom živote z nej v oboch podobách robí pre slovenčinu cudzie slovo. Kariérna krivka devótnosti (nemiestna poníženosť, podlízavosť) išla v tejto spoločnosti v minulom storočí prudko nahor, úmerne s prepadom vkusových kritérií – a nielen medzi literátmi. A – sledujúc vročenie Hupkovho opusu (2001) – nielen v minulom storočí.
Alebo že by som bol úplne vedľa a celé je to iba také malé milé slovenské dada? Veď dobré dve tretiny zbierky (bez ďakovaní) boli publikované v almanachu, ktorý pod názvom Poézia vydal SAUL (Spoločnosť autorov umeleckej literatúry) v decembri minulého roku – a vpratalo sa to tam do necelých dvoch tlačových strán.
Kniha vyšla vo vydavateľstve ARS STIGMY a má názov Gratias tibi Domine. V zastúpení odpovedzme: Za málo.-
