V roku 2002 vyhlásila Európska únia po prvýkrát Európsky týždeň mobility. Dôvod bol jasný – vzduch v mestách si vyžaduje systematickú starostlivosť, lebo jeho znečistenie spôsobuje čoraz vážnejšie zdravotné problémy. Rovnako jasný je aj „vinník“. Podľa európskeho komisára pre životné prostredie Stavrosa Dimasa sú „osobné vozidlá významnými zdrojmi skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy a vážne vplývajú na kvalitu mestského života.“ V mestských oblastiach pritom v súčasnosti žije viac ako 70 % obyvateľov Európy. Doprava sa navyše podieľa približne jednou tretinou na celkovej spotrebe energie a viac ako jednou pätinou na emisiách skleníkových plynov.
Cieľom tejto aktivity je teda predovšetkým ukázať nielen občanom, ale aj predstaviteľom mestských samospráv, že voči autám existujú aj alternatívy, ktoré sú k životnému prostrediu ohľaduplnejšie. Samosprávy mali aspoň niektoré z „akciových“ opatrení premeniť na trvalé. Napríklad vo Frankfurte v NSR platí záruka vrátenia peňazí cestujúcim, ak má verejná doprava vyše 10-minútové meškanie, a Edinburg na svojej webovej stránke nabáda občanov, aby zvážili svoje možnosti cestovania, najmä v prípade nových žiakov škôl a študentov akadémií alebo univerzít.
Podľa EK je zrejmé, že cestná doprava zhoršuje kvalitu ovzdušia spôsobuje hluk a oslabuje zmysel pre susedstvo a miestne spoločenstvo. Každý rok pribudnú do európskeho vozového parku viac ako tri milióny nových áut. Tento trend vedie k strate životného priestoru v meste, zhoršeniu kvality ovzdušia, zvýšeniu úmrtnosti a úrazovosti na cestách, nárastu využívania obmedzených fosílnych palív.
Na prvý pohľad je používanie áut spojené so zvýšením kvality života, komfortu pri doprave do školy či zamestnania. V skutočnosti si však už veľká časť Európanov začína uvedomovať, že autá zahlcujúce ulice miest začali kvalitu života znižovať. Prieskumy ukazujú, že väčšina obyvateľov v Európe chce podporiť dopravu šetrnejšiu k životnému prostrediu. Mnoho obyvateľov sa obáva o kvalitu vzduchu, ktorý dýchajú, a problematiku znečisťovania ovzdušia kladú na popredné miesto vo rebríčku obáv týkajúcich sa životného prostredia. Väčšina obyvateľov je aj za zvýšenie počtu zelených plôch a oblastí pre chodcov nad diaľnicami s cieľom znovu vybudovať zdravý zmysel pre susedstvo a miestne spoločenstvo a vyriešiť problém kvality ovzdušia a hlučnosti.
Skutočný význam však bude mať Európsky týždeň mobility, iba ak jeho výsledkom budú dlhodobé opatrenia. Je jasné, že jeden deň v autobuse či električke zadarmo problém zlého ovzdušia v mestách nevyrieši. Práve preto je dôležité, aby význam týždňa pochopili nielen občania, ale najmä „radní páni“. Možností, ako problém dopravy v mestách riešiť, je veľa: vytvorenie zón s obmedzením premávky alebo bez áut, zlepšenie sietí cyklotrás a súvisiacich zariadení, ponuka nových inovatívnych služieb verejnej dopravy, zriadenie cestovných plánov pre spoločnosti a školy, vytvorenie konzultačného fóra s obyvateľmi, zavedenie nových vozových parkov pozostávajúcich z ekologických autobusov.
Autor pracuje na úrade vlády,
článok vyjadruje jeho osobný postoj
Čo robia najlepšie mestá
Európska komisia každoročne oceňuje mestá, ktoré sa zapojili do Európskeho týždňa mobility, za najzaujímavejšie nápady, ktoré prispievajú k zníženiu dopravnej záťaže.
Kodaň 2006
V roku 2006 bola víťazným mestom metropola Dánska. Kodaň otestovala 15 dopravných experimentov. V rôznych mestských častiach (sídliskách) sa napríklad vyskúšali nové stratégie parkovania. V tomto vysoko inovačnom prístupe sa kládol dôraz na potrebu konzultácie s verejnosťou a prijatie verejnosťou pred uskutočnením zmien. Centrum Kodane vrátili na tri po sebe idúce dni späť chodcom a cyklistom, čím sa úspešne znížila hlučnosť a znečistenie a zlepšila sa kvalita života obyvateľov. Prieskum verejnej mienky ukázal veľmi pozitívne výsledky, na základe ktorých mesto zmenilo niektoré dočasné riešenia na trvalé.
León 2007
Mesto León (Španielsko) zorganizovalo počas týždňa mobility dobre vedenú informačnú kampaň s mnohými výstavami a akciami na zvýšenie informovanosti. Každý deň venovalo osobitnej téme, zameriavajúc sa napríklad na bicyklovanie, verejnú dopravu a zlepšenie miestnej kvality ovzdušia. Kľúčovou cieľovou skupinou boli deti. Akcie pritiahli veľký počet účastníkov. Na cyklistickej jazde sa zúčastnilo viac ako 5 000 ľudí. Pokiaľ ide o trvalé opatrenia, mesto León otvorilo informačné centrum o obnoviteľnej energii, prvé centrum v Španielsku zaoberajúce sa využívaním hydroelektrických ministaníc na vzdelávacie aj energetické účely. Mesto León zriadilo aj novú autobusovú trasu, pokračovalo v práci na novej cyklistickej trase, ktorá vedie súbežne s okružnou cestou mesta, a začalo poskytovať informačné služby o mestskej doprave na internetovom portáli mesta.
Ponuka roka 2009
V Almadii v Portugalsku sa dostali občania lístky na bezplatné cestovanie verejnou dopravou ako protihodnotu za recyklovateľné materiály ako plechovky, plastové fľaše a batérie. V rámci premietania pod holým nebom bude uvedených niekoľko dobre známych filmov s problematikou zmeny klímy. V hlavnom meste Maďarska mali bez áut až tri dni. Andrássyho cesta, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, bola pre autá uzavretá a zmenila sa na „žijúcu ulicu“ so zeleňou na chodníkoch, športovými podujatiami, s pouličným divadlom, predstaveniami ekologických vozidiel, bicyklovými pretekmi a kreslením na chodník pre deti. V rakúskom Salzburgu mali akčný deň Salzburg-Anders Mobil s cieľom poukázať na udržateľnú mobilitu a alternatívne druhy dopravy prostredníctvom predstavení elektrovozidiel, jázd po meste na rikšiach a stretnutí s miestnymi mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti životného prostredia a dopravy.
Akcie u nás
Magistrát hlavného mesta pripravil v spolupráci s partnermi napríklad dva nové úseky cyklotrás na Antolskej ulici a Devínskej ceste, celodenný športovo – rekreačný program na Partizánskej lúke či Deň bez áut, keď mestská hromadná doprava premávala zadarmo. Rovnako zareagovali aj magistráty v Prešove a v Nitre, kde sa tiež jazdilo prostriedkami MHD jeden deň zadarmo. V Košiciach to vyriešili tak, že v utorok mali autobusy, trolejbusy a električky zadarmo tí, ktorí so sebou niesli aj technický preukaz nejakého auta, pričom im nemuselo patriť. V metropole Šariša sa na radnici stretli zástupcovia združenia Torysa, ktorí pohli vpred vybudovanie cyklotrasy z Prešova až do Poľska.
* * *
Náklady na auto
V priemernej európskej rodine tvoria výdavky na každodenné cestovanie autom od 10 do 20 percent celého rodinného rozpočtu. Na porovnanie, náklady na bývanie tvoria 26 až 28 percent. Čiže bývanie vás stojí len o málo viac než výdavky na každodennú dopravu vlastným autom. Pre jednotlivca je pritom zväčša náročné predpovedať všetky náklady na auto pri jeho kúpe. Nie všetky sú totiž pravidelné: jednorazovo za auto zaplatíte, raz ročne platíte poistku a úplne nepravidelne tankujete, prípadne platíte výdavky na údržbu (čistenie, olej, filtre), či dokonca opravu auta.
Porovnávacie štúdie v Európe ukazujú, že priemerné ročné náklady na auto sa pohybujú okolo 6- až 9-tisíc eur pri aute na benzín, ktoré ročne najazdí 15-tisíc kilometrov, alebo na naftu, ktoré najazdí 25-tisíc km. Mesačne to teda vychádza na výdavky okolo 500 až 660 eur. Prieskumy však ukazujú, že šoféri podceňujú výdavky na používanie áut najčastejšie preto, lebo si uvedomujú iba výdavky na pohonné hmoty, parkovanie či poplatky za diaľnice.
Náklady na verejnú dopravu
Verejná doprava je lacnejšia. Vo väčšine veľkých európskych miest stojí metro, električky alebo autobusy a trolejbusy okolo 1,5 eura. Táto cena platí na určitý čas (ide zväčša o hodinový lístok) a na určitú oblasť, tento priemer ráta s územím celého mesta, takže ide o vzdialenosť trasy v dĺžke niekoľkých kilometrov. V prípade pravidelného používania hromadnej dopravy – čiže na tej istej trase, napr. do práce či do školy, päť pracovných dní v týždni – navyše mestské dopravné podniky ponúkajú zľavnené časové lístky (napr. mesačné alebo štvrťročné), ktoré ešte znižujú náklady na dopravu. Náklady na jazdu autom však aj pri pravidelnom používaní zostávajú rovnaké. Predmestia veľkých miest sú spojené s centrami osobitným dopravným systémom, ktorého frekvencia sa prispôsobuje dopravným špičkám.
V Európskej únii stojí jazda 100 kilometrov vlakom v priemere 10 až 20 eur v závislosti od konkrétnej krajiny. Všetky železničné spoločnosti však ponúkajú viacero možností, ako túto sumu ešte znížiť, či už ide o časové lístky, zľavy pre väčšie skupiny cestujúcich, seniorské, resp. študentské zľavy a pod.
Prieskum Európskej komisie ukázal, že železničné spoločnosti prinášajú navyše ešte ďalšie, zväčša sezónne zľavy (napr. v lete alebo počas lyžiarskej sezóny), zatiaľ čo náklady na jazdu autom sú stále rovnaké bez ohľadu na ročné obdobie a bez ohľadu na aktuálnu turistickú sezónu.
