Dodávateľov nevyberajú podľa národnosti

Príchod troch významných automobilových koncernov na Slovensko zvýšil záujem dodávateľských firiem o podnikanie u nás. Nejde im len o dobré rámcové podmienky na podnikanie, vrátane nízkych miezd pre kvalifikovaných ľudí, ale aj o blízkosť hospodársky zaujímavých krajín. Aká je však reálna pozícia potenciálnych dodávateľov nášho strojárskeho, elektrotechnického, resp. chemického priemyslu? Ako je to s tvrdením bývalého ministra hospodárstva, že sa šéf koncernu Hyundai/KIA zaviazal odoberať 70 percent potrebných súčiastok zo Slovenska? Táto informácia bola interpretovaná v podstate tak, ako by sem tento automobilový koncern prichádzal riešiť naše problémy reštrukturalizácie uvedených troch priemyselných odvetví. Je to úsmevné tvrdenie, podobne ako súčasný rozruch okolo kórejského investičného zámeru. Prílev kórejských dodávateľov Ani s odstupom času sa nič nezmenilo na výberových kritériách subdodávateľov automobilového priemyslu. Úspešný podnik musí spĺňať všetky tri hlavné kritériá konkurencieschopnosti, pričom na prvom mieste je kvalita, potom dodávka v presne dohodnutom čase (Just-in-time). Odberateľ navyše akceptuje len ceny porovnateľné s konkurenčnými. Vzhľadom na silnú vzájomnú konkurenciu dodávateľov o výbere rozhoduje len odberateľ – a má si vždy z čoho vyberať. Hoci úsilie maximalizovať zisky iné, skryté výberové kritériá vylučuje, je zrejmé, že u všetkých troch koncernov u nás majú významné postavenie dodávatelia z ich materských krajín. Hyundai/KIA si dokonca pre nich zabezpečila i investičné stimuly z nášho rozpočtu. Ich plnenie chce podľa slov jej predstaviteľov vymáhať aj súdnou cestou. Tento spor s vládou má dve roviny pohľadu – právnu a morálno-politickú. Z právnej stránky je, zdá sa, situácia jasná. Dzurindova vláda sa zmluvne zaviazala k vyplateniu investičných stimulov. Meditovať možno len o tom, čo znamená podmienka „dostatok finančných prostriedkov“ a aká je jemu zodpovedajúca výška štátnej podpory. Táto požiadavka koncernu má právny (zmluvný) základ. Právna stránka sporu však nie je taká významná ako jeho morálno-politická stránka. Súkromné stimuly z daní nás všetkých Spor totiž odhalil, že vláda M. Dzurindu sa naozaj usilovala lákať zahraničných investorov takmer „za každú cenu“. Z dodatočne zverejnenej a opätovne „utajenej“ investičnej zmluvy je zrejmé, že podobných „lákadiel“ tu bolo viac. Zo strany koncernu Hyundai/KIA je postup pochopiteľný, ale nie ospravedlniteľný. Zrejme už počas rokovaní mu muselo byť zrejmé, že sa slovenská vláda chce „dohodnúť za každú cenu“ a tak ju zvyšoval, kde sa to len dalo. A ukazuje sa, že sa dalo takmer vo všetkom! Pre potenciálnych dodávateľov zo Slovenska nie je zaujímavé, kde a kedy sa postaví „kórejská dedinka“ či nadštandardné byty pre topmanažment, ale skutočnosť, že časť automobilkou vybraných, prevažne kórejských dodávateľov bude preferovaná a z peňazí našich daňových platcov (teda i našich podnikateľov) finančne podporovaná. Pritom automobilka si ich zjavne vybrala, aby neexperimentovala pri štarte podnikania v novom prostredí s neznámymi dodávateľmi. Vybraní dodávatelia by sem boli prišli a mnohí sú už tu, i bez našich investičných stimulov – ich dostatočne stimuluje imidž koncernu, pre ktorý budú môcť pracovať. Ak je však možné nechať sa stimulovať aj finančne, prečo nie? Automobilka, ktorá by musela trvale lákať dodávateľov investičnými stimulmi, by nemala perspektívu obstáť v konkurencii. Význam pre ňu môže mať, iba ak sa nachádza v prostredí veľkej koncentrácie ďalších automobiliek. Nemá však na to využívať štátne zdroje, ale tieto náklady si musí hradiť sama automobilka. Štátna podpora musí smerovať do málo atraktívnych oblastí štátu, naliehavo potrebujúcich finančnú stimuláciu podnikania. Navyše rozdeľovanie takejto štátnej podpory musí zostať v rukách štátu a nemôže byť dané do rúk zahraničného koncernu. Kritériá štátnej podpory sú už dlhodobo definované a permanentne sledované Komisiou EÚ a ich nedodržiavanie je ňou prísne sankcionované. Je preto až kuriózne, že vláda iba teraz „objavila“ a v zákone o poskytovaní investičných stimulov stanovila podmienky poskytovania investičných stimulov v súlade s pravidlami Komisie EÚ. Toto si mala uvedomiť aspoň v čase koncipovania investičnej zmluvy s firmou Hunday/KIA a nedávať tam žiadne prísľuby o finančnej stimulácii jej dodávateľov. Autor je ekonóm