Dobrý nápad – nesplnené sľuby

Ohlásený program Internet pre vzdelávanie je užitočným nástrojom na rozšírenie prístupu mladých ľudí k rýchlemu internetu. Podľa dostupných zistení však k celkovému rozšíreniu internetu do domácností nepomôže. Jeho ohlásené ambície sú navyše poriadnym ústupkom z cieľov, ktoré vláda schválila iba krátko pred vyhlásením tohto programu. Minister dopravy, pôšt a telekomunkácií Pavol Prokopovič na úvodnej tlačovke priznal katastrofálne zaostávanie Slovenska v rozšírení internetu. Podľa reprezentatívneho prieskumu občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) a IT asociácie Slovenska vyše polovica (52,40 percenta) z tých, ktorí internet doma majú, používa najpomalšie vytáčané spojenie (dial-up) a bezmála 17 percent len o trochu rýchlejšiu linku ISDN. Vôbec nijaký internet však doma nemá vyše 80 percent slovenských domácností! Drahé počítače Problém nízkej penetrácie internetu v domácnostiach na Slovensku sa však začína už pri nízkom počte domácností, ktoré majú počítač. Podľa spomínaného prieskumu nemá počítač doma vyše polovica ľudí (51,9 percenta domácností). Za posledné dva roky počet domácností s vlastným počítačom narástol len o 12,2 percenta v priemere, pričom domácností s nižšími príjmami sú pod týmto priemerom. Ani plány na nákup počítača sa nemenia: do roka plánujú počítač kúpiť necelé štyri percentá a do dvoch rokov trinásť a pol percenta domácností. Porovnania s podobnými prieskumami (občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu ho prvýkrát iniciovali v roku 2003) z minulosti dokazujú, že ide o mierny pokles, takže je pravdepodobné, že počítače budú v slovenských domácnostiach pribúdať ešte pomalšie než doteraz. Dôvody takéhoto stavu nie je ťažké odhadnúť, ale aj tie vyplývajú z reprezentatívneho prieskumu. Už len fakt, že s klesajúcimi príjmami v domácnostiach klesá aj záujem o kúpu počítača, hovorí za všetko. Väčšina respondentov označuje za hlavnú prekážku vysoké ceny počítačov, čo nevyriešil ani ich pokles v segmente skladaných počítačov, resp. v ponuke hypermarketov. Tieto počítače majú pritom často pochybnú spoľahlivosť, na druhej strane sú však značkové počítače stále veľmi drahé. Prieskum napokon ukázal, že vyše štvrtina slovenských občanov by sa uchádzala o možnosť získať štátnu dotáciu na nákup počítača domov, keby taká bola. O dotovaný počítač prejavilo záujem až 60 percent respondentov, ktorý ho doteraz nemajú (a sú mladší ako 60 rokov). Je zjavné, že najmä mladší ľudia (ale pravdepodobne aj rodičia, ktorých deti pravidelne pracujú s počítačom aj s internetom v škole) si dnes už uvedomujú, čo pre ich život počítač znamená, resp. môže znamenať. Takmer 13 percent z tých, ktorí ho zatiaľ doma nemajú, by ho za nečakaný príjem určite kúpili, čo je viac ako tých, ktorí by z mimoriadne získaných peňazí kúpili domáce kino či nábytok. Chvályhodný cieľ Tieto fakty treba brať do úvahy aj v súvislosti s podporou rozšírenia vysokorýchlostného internetu. Kto totiž nemá počítač, nemôže používať internet. Vzhľadom na relatívne vysoké ceny počítačov je teda pravdepodobné, že program Internet pre vzdelanie nepomôže zvýšiť počet počítačov v domácnostiach, a ak sú zistenia reprezentatívneho prieskumu PPP a ITAS správne, tak bez šance zapojiť sa do tohto programu a získať štátnu podporu je vyše polovica slovenských domácností. Vládny program budú s najväčšou pravdepodobnosťou využívať tí, ktorí doma už novší typ počítača majú. Staršie typy nedokážu dostatočne využiť to, čo vysokorýchlostný internet, ktorého parametre sú v podmienkach programu presne stanovené, ponúka. Zároveň pôjde predovšetkým o tých, ktorí už majú s internetom dobré skúsenosti, a ak nejaký doma majú, ide o „klasické“ vytáčané pripojenie. Zdá sa teda, že navrhovaný program neprispeje k výraznejšiemu zvýšeniu počtu domácností s internetom, ale to asi ani nie je cieľom vládnych politikov. Otvorene treba povedať, že rozšírenie vysokorýchlostného internetu o 40- tisíc domácností je priskromný, ale aj tak chvályhodný cieľ. Vytáčané spojenie je dnes maximálne neefektívny spôsob práce s internetom pre jeho nízku rýchlosť, ale najmä pre jeho vysokú cenu. Na rozdiel do iných krajín u nás Deutsche Telekom (DT) navyše dlho odmietal zaviesť tzv. flat rate, teda jednotnú cenu bez ohľadu na dĺžku pripojenia. Pritom napríklad v noci nie sú telefónne linky takmer vôbec využité a zostáva záhadou, prečo začal DT u nás ponúkať časovo neobmedzené pripojenie v noci oveľa neskôr než v Maďarsku. Nečudo, že dial-up spojenie využívajú ľudia predovšetkým na prácu s elektronickou poštou (e-mail), ale so samotným internetom pracujú len minimálne. Vláda zareagovala až pred voľbami Myšlienka dotovať aspoň na obmedzenú dobu vysokorýchlostný internet je správna, lebo takto sa môžu naučiť bežne ho používať aj ľudia, ktorí by si inak nikdy nekúpili. Dva roky by mala byť dosť dlhá doba, aby si naň užívatelia zvykli tak, že ho nezrušia ani po tom, čo už štátna dotácia pominie. Napokon to nie je ani originálny nápad (dokonca aj v strednej a východnej Európe možno nájsť podobné príklady), ani nový. Výkonný riaditeľ Partnerstiev pre prosperitu Milan Ištván ho začal propagovať pred vyše dvoma rokmi. „Komunikovali sme najskôr s viacerými firmami a tie zakrátko prejavili ochotu zapojiť sa do takéhoto projektu,“ hovorí. „Už v lete 2004 sme o tom začali hovoriť aj s politikmi – vládnymi predstaviteľmi i poslancami v Národnej rade, aby sme stihli prípravu štátneho rozpočtu na rok 2005.“ To, s čím prišli vtedy, sa od terajšieho vládneho programu odlišuje iba v tom, že PPP navrhovali dotovať s internetom aj nákup počítačov. „Po nástupe DSL a postupnej konkurencie začal byť hlavný problém nízkej penetrácie internetu v domácnostiach vo vysokej cene počítačov, nie samotného internetového pripojenia,“ vysvetľuje M. Ištván. Dzurindovi vládni predstavitelia – vrátane Ivana Mikloša – však vtedy zareagovali odmietavo. Do volieb bolo ešte ďaleko. Program Internet pre vzdelanie je navyše len zlomkom z toho, čo vláda schválila iba pred pol rokom. 13. júla 2005 si stanovila za cieľ „zvýšiť penetráciu vysokorýchlostného prístupu na internet minimálne o 100 000 nových užívateľov do konca roku 2006“. Podpora sa mala vzťahovať „na balíček pozostávajúci z PC, vysokorýchlostného internetového pripojenia na minimálne 3 roky a počítačového vzdelávacieho kurzu“ a dotáciu mali občania dostávať až tri roky. Počítače z podpory vypadli a jej dĺžka sa skrátila na dva roky. Navyše „podrobné podmienky programu“ a jeho organizačné zabezpečenie malo byť hotové do konca augusta a štart „smerom k občanom a komunikačná kampaň“ boli naplánované na 1. október.