Keď prišla správa, že Marián Babic zomrel, opäť som si prelistoval, teraz už poviem, že nie celkom iba šéfredaktorské zápisky: boli tak trochu aj o ľuďoch a rôznych posedeniach. V zápisníku mám zaznačené, že Marián dával „prískočné“, ako vtedy bývalo zvykom aj v straníckych redakciách, vo štvrtok 2. februára 1989. No asi sa na ňom neudialo nič mimoriadne, lebo je tam len táto poznámka.
To už iným dňom bola nedeľa 19. februára 1989. V Bratislave bola vtedy dosť veľká sláva, pre verejnosť sprístupnili nový hotel Forum, ktorý sa staval v nejakom holporte s Francúzmi. Vyobliekané páry aj jednotlivci si obzerali túto prvú lastovičku s nádychom západného sveta. Boli sme sa s manželkou Gabrielou Rothmayerovou pozrieť aj my, stretli sme tam viacerých známych, napríklad televízneho moderátora Lea Moravčíka s jeho paňou. Takých, čo si šli pozrieť nové čudo v centre mesta, boli iste stovky. Ale prvý medzi nimi bol len jeden: náš Marián Babic. S chuťou nám o tom porozprával: „Ráno si kráčam po meste, popred hotel, a odrazu ma osloví nejaký chlapík. Vraj ma pozýva na kávu. Kam? Do hotela Forum! Aby si ma uctili ako prvého návštevníka, so všetkým, čo k tomu patrí…“
O pár dní som sa do redakcie dotrepal s tromi kyticami pre nejakých oslávencov. Ako prvého som na chodbe stretol práve Mariána. Spýtal sa ma, či sa nebojím chodiť s tromi kyticami. Na môj nechápavý pohľad dodal: „Havel niesol iba jednu a dostal za to 9 mesiacov.“
Napokon jedna zo starších príhod, ktorú už aj najbližší kamaráti interpretujú rôzne. Táto verzia sa mi zdá najpravdepodobnejšia: Československý rozhlas svojho času na okruhu Hviezda vysielal večer spravodajskú reláciu Magazín. Bola to príťažlivá a počúvaná relácia, do Prahy na týždňovky ju chodili moderovať aj slovenskí rozhlasáci, medzi nimi aj Marián Babic. Marián mal raz do vysielania pripravenú čerstvú štatistiku o počte obyvateľov Zeme. Nuž a v tom čase sa istej mladej žene z okruhu jeho priateľov narodilo dieťa. Moderátor si nenechal túto vzácnu situáciu ujsť. Poslucháčov oboznámil s oficiálnymi údajmi o ľudstve, a hneď k tomu dodal, že už teraz tieto údaje sú nesprávne: pretože má tú česť zablahoželať svojej známej – povedal jej krstné meno – ktorá práve dnes porodila. Samozrejme, v dnešných súkromných rádiách si nikto už takú banalitu ani nevšimne, Marián však už viac na Hviezde nehviezdil. Za toto blahoželanie v živom vysielaní Československého rozhlasu, dostal dištanc.
Nebolo tajomstvom, že Marián mal rád spoločnosť, dobré víno, či pivo, priateľov. Niektorí hovoria, že aj za tou odvahou na Hviezde bolo isté posilnenie v priľahlých pražských krčmách, kam vraj niekedy zašiel aj počas vysielania. No najmä pri nočnom putovaní za pivom dostal niekedy túlavé topánky. Vtedy – keď sa konečne objavil v práci, – sa len previnilo usmieval a zameškané s vypätím všetkých síl, ktoré mu ešte zostali, dobehol. Hádam tam, v nebeskom pivovare už zostanú len tie slasti, Marián.
Marián Babic sa narodil 10. septembra 1947, zomrel v sobotu 15. januára 2011 po krátkej chorobe. Po skončení Katedry novinárstva FF UK pracoval v bratislavskej „eremžetke“ (redakcii medzinárodného života) vtedajšieho Čs. rozhlasu na Slovensku, neskôr ako zahraničiar v denníku Smena a týždenníku Nové slovo, od roku 2005 pracoval v časopise Quark.
Redakcia Nového slova, december 1992: Marián Babic vpravo hore, doľava Marián Leško, Jaroslav Lajda a Emil Polák, dolu zľava Betka Šimonovičová, Nika Lenická, Helenka Dvořáková a Nina Hradiská
