Po desiatich rokoch tu máme opäť nudnú administratívnu aktivitu sčítavania občanov domov a bytov. Aby však nebola až taká nudná, je v sčítacom hárku opäť aj otázka náboženského vyznania. Nuž a na Slovensku je téma náboženstva, cirkví, viery a neviery vždy zárukou, že v spoločnosti málokoho nechá chladným. A tak sa aj tohtoročné sčítanie v súvislosti s otázkou o náboženskom vyznaní stalo predmetom štandardných sporov medzi veriacimi a „neveriacimi“, ale aj predmetom prestrelky medzi stúpencami odpovede „bez náboženského vyznania“ a cirkvami, ba dokonca i medzi veriacimi a cirkvami, ktoré každého pokrsteného nabádajú aby sa k nim prihlásil aj v prípade, že má k cirkvi chladný vzťah.
Olej do ohňa prilial aj evanjelický teológ Ondrej Prostredník. Vo svojom blogu napísal: „V kolónke ,náboženské vyznanie‘ sa tentokrát pri sčítaní ľudu môže odohrať rozhodujúci zápas v otázke finančnej odluky cirkví od štátu.“ A ďalej argumentuje v prospech tohto tvrdenia miestami rozhodnejšie ako certifikovaný ateista. Rozhodne sa vyjadruje, aj keď sa dostane k odpovedi, čo označí v sčítacom hárku pri otázke o náboženskom vyznaní: „V sčítacom formulári teda označím ,iné‘ a dopíšem ,evanjelik‘, čím sa v tomto pomyselnom referende postavím na stranu finančnej odluky cirkví od štátu.“ Nižšie preskúmame, či to je dobré riešenie.
Nápad Ondreja Prostredníka poteší tých, čo cirkvi nemusia, ale chytí za srdce i mnohých veriacich, ktorí by si želali odluku cirkví od štátu, ale cirkvi na to nemajú uši. Pravda je totiž taká, že religiózny človek sa svojím modlením skôr dočká odpovede od Pána Boha, ako by jeho hlas doľahol k sluchu cirkevných hodnostárov. Cirkev je voči svojim prívržencom hluchá. Kým komunikácia medzi veriacim a Bohom býva občas aj obojstranná – na svoje modlitby a prosby dostane sem-tam spätnú väzbu (aspoň si to myslí) v podobe splnenia niektorých svojich prosieb. Cirkevná hierarchia však pozná iba jednosmernú komunikáciu – zhora nadol. Rímski katolíci to poznajú najčastejšie vo forme biskupských listov.
Najväčšia cirkev, RKC, ale aj ECAV a mnohé ďalšie, nechcú počuť názory tých veriacich, ktorí sa dožadujú skutočnej odluky a teda aj zrušenia financovania cirkví štátom. Uvádzajú mnohé dobré dôvody, prečo by to bolo potrebné a užitočné, ale ich hlas sa do uší cirkevnej hierarchie nedostane.
To je dôvod, prečo sa mnohí veriaci, ktorí premýšľajú podobne ako Ondrej Prostredník, celkom vážne zaoberajú myšlienkou, ako v sčítaní odpovedať a nespáchať hriech. Často ich totiž nabádajú, aby označili možnosť „bez náboženského vyznania“. Odpoveď na otázku o náboženskom vyznaní, tak ako je formulovaná, totiž neumožňuje veriacemu vyjadriť svoje náboženské presvedčenie bez toho, aby zároveň automaticky nebol započítaný ku konkrétnej cirkvi.
Príčina je v zmätočnom formulovaní otázky o náboženskom vyznaní, ktorá „neveriacim“ umožňuje označením položky „bez náboženského vyznania“ odpovedať presne. Občan s náboženským vyznaním má v sčítacom formulári pre položku „náboženské vyznanie“ uvedené: Náboženské vyznanie vysvetľuje váš vzťah / príslušnosť k cirkvi, náboženskej spoločnosti alebo náboženstvu. Táto nelogická formulácia vytvára pre ľudí s náboženským vyznaním dilemu, ako odpovedať, ak chcú priznať svoju vieru, ale nechcú sa identifikovať so žiadnou cirkvou či náboženskou spoločnosťou.
Otázka a jej následný vysvetľujúci text totiž zmiešava nelogicky dokopy vzťah / príslušnosť k cirkvi s náboženským vyznaním. Občan môže predsa vyznávať konkrétne náboženstvo, ale nemusí a nemá povinnosť prihlásiť sa k žiadnej cirkvi a nemá preto byť (ak sa neprihlási) k žiadnej konkrétnej cirkvi, pripočítaný.
Na otázku zaslanú štatistickému úrad, ako budú vyhodnocované odpovede uvedené v položke „iné“, ak občan uvedie podobne ako napríklad odporúča Ondrej Prostredník, slovo evanjelik, alebo kresťan katolík… štatistický úrad odpovedal: „Pokiaľ obyvateľ do položky ,iné‘ uvedie slovne konkrétny názov cirkvi/náboženskej spoločnosti, napr. evanjelická cirkev augsburského vyznania (evanjelik), rímskokatolícka cirkev (rímskokatolík) atď., táto odpoveď bude pri spracovaní údajov priradená ku danej cirkvi.“ Štatistický úrad tým však dal len polovičnú odpoveď. Neodpovedal, čo v prípade uvedenia inej formulácie. Nevieme, či to je nedôslednosť, alebo úmysel.
Predpokladajme teda, že odpoveď štatistického úradu nepriamo hovorí, že iný text pri voľbe „iné“ nebude možné k žiadnej cirkvi pripočítať. Veriaci občan má teda alternatívu: Ak použije zlepšovák Ondreja Prostredníka a do položky „iné“ neuvedie presné znenie cirkvi/náboženskej spoločnosti, nemusí pri sčítaní „zhrešiť“ a pritom sa k žiadnej konkrétnej cirkvi neprihlási. Štatistický úrad má zas pre budúce sčítacie obdobie za domácu úlohu sformulovať otázku o náboženskom vyznaní logicky, a nie mätúco ako v sčítaní pre rok 2021.
V článku poukazujem na vyjadrenia teológa Ondreja Prostredníka:
https://ondrejprostrednik.blog.sme.sk/c/555030/scitanie-moze-byt-referendom-o-odluke.html