Pôvodne mal byť mimoriadny snem DU v Bratislave. Podľa dovtedajšieho podpredsedu Jána Budaja ho však konkurenčná skupina, nazývaná aj Harachova, preložila do Zvolena.
Tento moment, ktorý vraj mal byť rozhodujúci pre výsledok snemu, zatiaľ nik z činiteľov nevysvetlil. A tak sa možno domnievať, že sa to udialo práve preto, že v tomto peknom regióne stredného Slovenska majú liberáli najpevnejšie zázemie. Podľa výsledkov snemu by sa na jeho konečnom rezultáte nebolo nič zmenilo, aj keby sa uskutočnil v Bratislave, pretože karty medzi oboma krídlami DU už boli rozdané dávno pred tým. Nepochybne, obe skupiny pracovali veľmi usilovne v členskej základni, ale už vlaňajší snem v Banskej Bystrici ukázal, že Budajove krídlo je nielen početne, no aj ekonomicky slabšie, resp. jeho financmajstri nemôžu splniť toľko, čo harachovcom nasľubovali lobisti druhej skupiny. Toto totiž bol ústredný motív pripraveného postupného prechodu dvoch tretín členskej základne do rodiacej sa strany Mikuláša Dzurindu. O zachovanie strany s liberálnou politikou statočne bojoval iba Ján Budaj, ktorému priam hrdinsky kryl chrbát Juraj Švec. Ich detvianske stretnutie večer pred snemom bolo vlastne uvažovaním oboch lídrov a ich stúpencov o tom, čo sa bude diať s liberalizmom na Slovensku, keď sa väčšina DU zákonite presunie do SDKÚ. Takmer šesť hodín rozprávania však vyústilo do neistoty týchto delegátov snemu, pretože dúfali v odpoveď na otázku: Tak čo bude s nami v utorok 9. mája? Keďže sa jej nedočkali, išli do Zvolena s pocitom porážky, čo sa im aj splnilo.
Pôvodne snem nemal mať na programe personálne otázky, no napokon v intenciách stanov sa práve tie stali meritórnou témou, ktorú programovo narežírovala skupina Ľubomíra Haracha. Nebude to znieť zjednodušene, ak budeme tvrdiť, že vo Zvolene išlo vlastne o odstavenie Budaja, keď sa to vlani nepodarilo, pretože vtedy ho opäť zvolili za podpredsedu únie. Teraz likvidátori tohto človeka ako politika dosiahli svoje. Ešte pred snemom ho zbavili postu hovorcu a štatutára DU, aby z neho vo zvolenskom Divadle J. G. Tajovského urobili viac-menej politickú mŕtvolu. Stranu aj personálne ovládli harachovci tak dokonale, že niekoľko Budajových priaznivcov sa na rokovaní zúčastňovalo iba zo sentimentu. Do splynutia s SDKÚ ešte ostáva dosť času, pretože ani jej otec – zakladateľ Mikuláš Dzurinda sa neponáhľa do polohy strana de iure. Hľadá pre ňu členský fundament a vo Zvolene mu dosť pomohli harachovci.
Budajove najbližšie rozhodovanie nebude jednoduché, pretože aj po sneme si ponechali celý softvér DU harachovci. To nemožno charakterizovať inak ako dobre pripravený scenár, napr. aj preto, že tiež ide o nemalé peniaze. SDK a v jej rámci i DU totiž každý rok dostáva zo štátneho rozpočtu peniaze za výsledky volieb. Ako existenčné minimum pre stranu to stačí.
Je jasné, že sa Budaj vo svojej zanovitosti nevzdá. Pritom si uvedomuje, že sa mu definitívne zrútil sen o vybudovaní silnej tzv. vyvažujúcej stredovej strany. Už minulý rok nezdieľal Harachove vízie o 16 – 20 percentách pre DU. Lenže tých terajších podpultových ani nie päť percent ho zákonite muselo inšpirovať k dvom mimoriadne tvrdým kritikám Haracha, ktorých leitmotívom bola veta: Tento človek úplne zlyhal ako predseda strany a po krátkom pobyte v Dzurindovom kabinete už aj ako minister hospodárstva. Lenže i v tomto typicky budajovskom prístupe zostal osamotený.
DU časom ako politický subjekt „odpochoduje“ z politickej scény. Práve to bude zložitejšie ako ideologicky. Pre jej väčšinu pod dočasným Harachovým vedením – dnes sa už hovorí o jeho nástupcovi, ktorým by mal byť podpredseda strany Ľubomír Plai – je jediným východiskom strecha SDKÚ. Veď o tom rozhodli 6. mája vo Zvolene. O tom, či na Slovensku ostane a v akej podobe liberálna politická strana, sa rozhoduje v centrále budajovcov.
Autor (1939) je politický komentátor denníka Práca
