Igor Matovič je, aký bol, ani o chlp sa nezmenil. Dovolil si len to, čo mu dovolilo okolie. Asi preto nechápe, čo od neho zrazu všetci chcú. Bodaj by chápal, keď po sestrinom výprasku za spôsob vládnutia – „Myslela som, že vyhrážky, nátlak a vydieranie sú praktiky, ktoré používa len mafia“ (www.hlavnespravy.sk, 6. 11. 2020) –, novinársku obec zaujímalo niečo iné. Vďaka tomu sme sa však dozvedeli, že jeho sestra Zuzana Belicová „sa v posledných prezidentských aj parlamentných voľbách aktívne angažovala v prospech Štefana Harabina“. (cas.sk, 22. 11. 2020) Jedno z najostražitejších médií nás nie tak dávno varovalo, že „dezinformačné weby jej statusy používajú na spochybnenie premiéra a očkovania“. (dennikn.sk, 5. 2. 2021) Akoby mediálne vďačná neriadená strela v premiérskom kresle mala navždy ostať neriadenou strelou. Veď podľa politológa aj premiérovo „vystupovanie na medzinárodnej scéne bolo vždy úsmevné“. (plus7dni.pluska.sk, 14. 3. 2021)
Keď jedného podvečera na košickom letisku zosadlo lietadlo s ruskou vakcínou, ukazovák ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka káravo vyletel k oblohe. Neriadená strela začala klesať ako hasnúca padáčiková svetlica, ale stihla osvetliť svojich troch koaličných nevoľníkov. Už ako hrdých a výrečných lokajov v parádnych livrejach záhadného strihu i farieb… Posivený svedok dodnes nepochopil, prečo sa Richard Sulík nevzoprel skôr. Zahorúca. Keď ho premiér hnal do Mongolska, označil za idiota a pripísal mu tisícky ľudských obetí. A prečo Veronika Remišová s Borisom Kollárom už vtedy neokríkli premiéra a nedali mu na výber: politická kultúra, alebo zbohom! Zato dnes na tlačovkách plápolajú takou zásadovosťou, až posivený svedok pred obrazovkou tŕpne, či je tam hasiaci prístroj. No čoraz častejšie tŕpne preto, či vchodom pre služobníctvo nevstúpi do Grasalkovičovho paláca aj aký-taký náznak slovenskej ľavice.
Sotva preblesklo, že premiér chce byť v zrekonštruovanej vláde vicepremiérom pre boj s korupciou, z ďalekej Kanady sa ozval Tom Nicholson. Ten istý Tom Nicholson, ktorý sa obtrel o každý závažnejší okamih na Slovensku, a zmizol. „Ponúkal som Matovičovi Gorilu, ale absolútne nemal záujem. To je adept na boj proti korupcii?“ (hlavnydennik.sk, 24. 3. 2021) Matoviča zatratili aj médiá, hoci bol ich milovaným dieťaťom. Čo našli v jeho plienke, okamžite išlo na titulnú stranu. O ich náhle zjemnených nosoch svedčia titulky: „Na papieri je ešte premiér, ale nikto ho už neberie vážne.“ (dennikn.sk, 23. 3. 2021), „Načo SaS a Za ľudí teraz rokujú s Matovičom?“ (komentare.sme.sk, 24. 3. 2021), „Igor Matovič je zlomený muž.“ (Tamtiež, 26. 3. 2021) alebo „Premiér Matovič premárnil šancu, že odíde so cťou.“ (spravy.pravda.sk, 27. 3. 2021) Novinárska hitparáda frčiek Matovičovi sa začala!
Boris Kollár udatne bráni parlament pred vládnym cirkusom, ale chystané korzo v parlamente mu neprekáža. Presnejšie, príchody exministrov a odchody ich náhradníkov. S odstupným. A ak koaliční lídri predsa len stlčú nejakú dohodu, exministri vycúvajú z parlamentu a na ich miesta sa vrátia náhradníci. Div sa, svete, principálkou tejto demisnej šou je prezidentka. Namiesto toho, aby k rokovaciemu stolu posadila celú koaličnú štvorku, vyberá si z nej poslušnejšie hrozienka. Až posivenému svedkovi pripomenula zásadu Rozdeľuj a panuj! Keď vyhlásila, že „z vlády odchádzajú najlepší ministri“ (parlamentné listy.sk, 24. 3. 2021), zaradila medzi nich azda aj exministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OľaNO)? Alebo to bola poklona iba Richardovi Sulíkovi (SaS), Ivanovi Korčokovi (SaS), Branislavovi Gröhlingovi (SaS), Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) a Márii Kolíkovej (Za ľudí)? Takto matovičovsky sa ťahať za prsty s Matovičom? Nie je to pod úroveň prezidentského úradu?
Prezidentka sa priveľmi spolieha na médiá. Zabudla, že ich láska sedí na zajačom chvoste. Zrejme preto nepostrehla, že si naň sadla aj ich kritickosť voči premiérovi. „Kým Matovič strháva všetku pozornosť na seba, nemusíme sa zaoberať viacerými nepríjemnými otázkami. Tie však na nás čakajú a skôr či neskôr na nás dopadnú. Pretože hrôza z predčasných volieb, v ktorej žije časť spoločnosti, už nie je hrôzou z politikov, ale z voličov.“ (komentare.sme.sk, 25. 3. 2021)
Aspoňže autor citátu neuprel posivenému svedkovi právo na hrôzu pri predstave, že pri kormidle zotrvajú politici, ktorí sa vzájomne usvedčujú z tisícok ľudských obetí…