Do tretice by to bol malý politický zázrak (2)

Inak ako totálnym debaklom nemeckých sociálnych demokratov sa volebné výsledky z Düsseldorfu, hlavného mesta Severného Porýnia – Vestfálska, nedajú nazvať. Porážku tohto rozmeru, charakteru a historického významu ešte SPD nezažila. Správou dňa napriek tomu neboli ani voľby v tejto spolkovej krajine, ani oslavujúca kresťanskodemokratická CDU so svojím necharizmatickým budúcim ministerským predsedom J. Rüttgersom, ani na kolenách porazená SPD. Správou dňa, resp. nedeľného volebného večera, ktorá všetko ostatné dokonale zatienila, bolo rozhodnutie spolkového kancelára Gerharda Schrödera iniciovať vypísanie predčasných parlamentných volieb ešte na jeseň tohto roku. Výsledky krajinských volieb, zmena vládnej garintúry po 39 rokoch a všetky témy a otázky „krajinského“ charakteru boli za sekundu zabudnuté. Politické dianie sa akoby v momente prenieslo do Berlína. Všetkých zaujímali už len otázky ohľadom pravdepodobne blízkych veľkých parlamentných volieb. Prekvapujúci Schröder Zmena témy, to bol jeden z hlavných účelov a cieľov nečakaného rozhodnutia dvojice kancelára Schrödera a šéfa sociálnych demokratov Münteferinga. Je viacmenej isté, že po volebnom fiasku týchto rozmerov a dosahov by vedenie SPD nečakalo na dlhé týždne a mesiace nič iné, ako nekonečná diskusia o kríze strany, kríze vlády, kríze celého červeno-zeleného projektu. Inak ako začiatok definitívneho konca červeno-zelenej éry v Nemecku by volebné výsledky v Düsseldorfe interpretované neboli. V tejto krízovej a porazeneckej atmosfére by potom SPD kráčala v ústrety riadnym voľbám. Ich výsledok by bol vopred viac než istý. Súčasná situácia nevyzerá pre sociálnych demokratov priaznivo. Všetky ukazovatele, od výskumov „Politbarometra“, „kanzler-otázky“, až po vývoj pravidelnej nedeľnej volebnej otázky, ako aj mediálna diskusia – všetko poukazuje na zmenu garnitúr na jeseň tohto roku. Napriek tomu práve v tejto situácii G. Schröder opäť dokázal, že vo chvíli, keď stojí chrbtom k múru, vie vziať chod vecí do vlastných rúk. Štátnické gesto, ktorým si podľa vlastných slov potrebuje vypýtať legitimitu pre svoje reformy od ľudí skôr ako v riadnom termíne, je síce označované ako „odvaha zo zúfalstva“, no v každom prípade Schröder svojím vyhlásením určil chod vecí na nasledujúci polrok. A viacerých tým zaskočil. Jediná šanca SPD Rozhodnutie dvoch riadiacich hláv nemeckej SPD má, samozrejme, svoje strategické a taktické pozadie. O čo teda ide? Uvažovanie Schrödera a Münteferinga sa pohybuje asi v tejto rovine: okrem objektívnej nespokojnosti ľudí so súčasným stavom, najmä hospodárstva a životnej úrovne v Nemecku, je hlavným zdrojom súčasnej popularity opozičných kresťanských demokratov nespokojnosť s vládnou SPD. CDU profituje z toho, že SPD je nepopulárna. Výskumy však ukazujú malý paradox. Kým na jednej strane ľudia veria, že opozičná CDU dokáže riešiť hlavné problémy krajiny, tie isté výskumy na druhej strane ukazujú, že v konkrétnych oblastiach ľudia skôr preferujú tradičné sociálne vyvážené prístupy. A v tom dnes vidí SPD svoju hlavnú, resp. jedinú šancu, na ktorú stavia všetko. Doteraz CDU profitovala aj z toho, že okrem kritiky vlády a všeobecných sľubov, že to bude robiť lepšie, nijaké jasné stanovisko ku konkrétnej veci nezaujala. Ak sa sociálnym demokratom podarí CDU dotlačiť do jasných a zrozumiteľných programových a obsahových postojov, ľudia okamžite začnú obe strany porovnávať. A to je presne to, čo SPD potrebuje. „CDU musí konečne priznať farbu a reálne predstaviť svoj tvrdo radikálny program,“ vyhlasuje v týchto dňoch šéf SPD F. Müntefering. Strach z CDU Táto rovnica sociálnych demokratov stojí na veľmi tenkom ľade a úspech nie je ani najmenej zaručený. No je to prakticky to jediné, čo strane ostáva. Už dnes sa však dá povedať, že tento plán, resp. jeho prvá časť sa stáva realitou. Hlavnú tému dňa už nepredstavuje len otázka zlyhania červeno-zelenej vlády, ale stále viac otázka: čo to CDU a FDP s Nemeckom vlastne chcú? Kedže v tomto vidia vo vedení SPD svoju jedinú šancu, dá sa očakávať, že volebná kampaň SPD bude mať silný negativistický náboj. Alebo, ako hovoria samotní sociálni demokrati, bude silne porovnávajúca. V každom prípade budú stavať na vyvolávaní hrozby a strachu z radikálne trhových konceptov CDU a FDP na rozdiel od sociálne vyváženej reformnej politiky súčasnej vlády, ktorá síce má nemalé problémy, ale aj tak je pre Nemecko lepšia ako tvrdo pravicová politika kresťanských demokratov a liberálov. „Strach z čiernej republiky – vedenej CDU, ktorej farbou je čierna – je jedinou nádejou SPD,“ konštatujú nemeckí vnútropolitickí komentátori. Ešte ľavicovejšia vláda Nemecko teda čaká krátky, no o to tvrdší a intenzívnejší volebný súboj. Napriek dnešnej, na prvý pohľad jasnej situácii nie je vylúčené, že jeho výsledok bude prekvapením. Črtá sa totiž viacero alternatív. Samozrejme, tou prvou je zmena červeno-zelenej na čierno-žltú vládu konzervatívcov a liberálov. Takisto je reálna aj veľká koalícia. A rovnako, keďže pokračovanie červeno-zelenej vlády nepredpovedá reálne asi nikto, ostáva ešte jedna dobrodružná alternatíva: vláda sociálnych demokratov a zelených spolu s volebnou alternatívou za prácu a sociálnu spravodlivosť. Tá je na čele so známym sociálnym demokratom a výborným národohospodárom Oskarom Lafontainom ešte tiež v hre a prvé orientačné prieskumy jej vykazujú potenciál až do výšky 18 %. Je to práve tých 18 % voličov, ktorí odišli od SPD. No a takýto výsledok by bol dosť veľkým prekvapením, pretože ľavicovejšia vláda ako je tá dnešná, je tým posledným, čo sa v Nemecko po voľbách všeobecne očakáva.