Energetické zdroje sú dominantnou oblasťou, na ktorej stojí veľkorysý sociálny systém Nórska. Doteraz je táto oblasť pod úplnou kontrolou štátu. Výsledkom je vysoká životná úroveň, ktorá je príčinou, prečo už dvakrát zlyhalo referendum o vstupe tejto severskej krajiny do Európskej únie (EÚ).
Nóri majú strach, že by sa im po vstupe do EÚ mohla životná úroveň znížiť. Za jednu z možných príčin označili tlak na liberalizáciu pri ťažbe a predaji ropy a zemného plynu. Táto oblasť je totiž v Nórsku výrazne regulovaná a pod nekompromisným vplyvom a kontrolou štátu. Až po dlhých diskusiách sa nórska vláda rozhodla pristúpiť k veľmi miernej a opatrnej privatizácii.
Podľa ekonomického týždenníka Trend do nórskeho ropno-plynárenského koncernu Statoil vstúpi súkromný investor prvýkrát. Inštitucionálni a privátni investori budú môcť upísať 15 až 20 percent akcií koncernu. Pôjde o prvú fázu privatizácie nórskym parlamentom schválenej jednej tretiny národného podniku. Akcie spoločnosti sa budú následne kótovať na burzách v Oslo a v New Yorku. Trhová hodnota celej skupiny sa odhaduje na vyše 20 mld. USD, čo je viac ako jeden bilión korún.
Ďalším privatizačným krokom v nórskom ropno-plynárenskom sektore je predaj vyše pätiny štátom vlastnených licencií na ťažbu ropy. Pätnásť percent ťažobných práv za zhruba 4,5 miliardy dolárov dostane práve štátom naďalej kontrolovaný Statoil, šesť percent koncern Norsk Hydro a zahraniční investori. V tejto súvislosti je však zaujímavé vyjadrenie, ktoré odznelo v ekonomickom denníku The Financial Times. Podľa výkonného viceprezidenta Statoilu Petra Mellbyeho by zavedenie konkurencie v nórskom veľkoobchode s plynom mohlo ohroziť bezpečnosť dodávok plynu do severozápadnej Európy. Zvýšená konkurencia spojená s prechodom na kratšie odberateľské kontrakty, ako aj vyššie využívanie spotového trhu s plynom, sťaží investície do prieskumu veľkých šelfových nálezísk. „Cenové riziká pre producentov plynu výrazne narastú,“ citoval britský denník slovenský týždenník Trend. „V dôsledku toho sa budú viac orientovať na prieskum malých polí, pričom veľké investície odložia do budúcnosti.“
Podľa P. Mellbyeho oproti očakávanému rastu dopytu po plyne stojí pokles ťažby na britských poliach, pričom prípadné zníženie dodávok Nórska, ktoré podľa neho reálne hrozí, by mohlo viesť k rastu dovozu ruského a alžírskeho plynu. Vzhľadom na dlhšie prepravné trasy by to však celkom určite viedlo k rastu ceny plynu.
