V nehostinnom kraji, kde sa slnko chodieva v lete len otočiť, vypestoval figovník. Dostali sme od neho štep a už nám niekoľko rokov prináša plody. Tie v Gelnici nie vždy dozrejú, náš figovník má úrodu dvakrát do roka.
Jeho záhradka do svahu je osadená jablonkami, slivkami, hruškami, malinami, čučoriedkami, fazuľou, v skleníku mával od skorej jari reďkovky, paradajky, papriku. Pod skleníkom skalka s alpskými klinčekmi. Zo všetkého nám dal za trs, ujali sa. Sadil, plel, zalieval, strihal, kosil, oberal – a rozdával.
Ekonomicky už málo platný človek. Do predčasného dôchodku odišiel, keď si priviezol z nemocnice moju sestru a bolo sa o ňu treba postarať. Nezaváhal, sestra prežila v jeho opatere už len pár dní, ale to nikto nemohol vedieť. A v nedeľu ráno tento ekonomicky neprínosný človek zomrel. Bol to môj švagor, taký ochotný bezmenný hrdina práce. Nakazený kamarát, ktorý nemal nijaké príznaky ochorenia, mu tentoraz priniesol priesadu. Covid.
Obyčajní ľudia, nie tí politickí, znášajú dôsledky zlých rozhodnutí; vláda vyhodí zo svojho stredu ministra, ktorý sa prizná, že je bezmocný. Nedokáže riadiť, nedokáže robiť zmysluplné rozhodnutia a pred Vianocami nedokáže presvedčiť svojich kolegov, že potok sa nezastaví tak, že si navzájom podložíme nohu a všetko pekne obídeme. Minister je preč, no tí, ktorí spôsobili jeho bezmocnosť, sa vlády pustiť nechcú. V novinách píšu a v televíziách vysielajú splašky o nekonečných zákulisných rokovaniach, odvysielajú poplašnú správu o umieraní na vakcínu, inú vakcínu skúšajú na myšiach, a aj keď hlodavce prežili, do obehu ju nepustia, lebo je z Ruska, a my sme už zakontrahovali tie „naše“. Ibaže ich niet. V lete nás vraj zaplavia – no a dovtedy niekto musí aj umrieť, sme predsa spojenci. Môjmu švagrovi by bolo úplne ukradnuté, či sa na Ivana Korčoka a Veroniku Remišovú budú spojenci dívať krivým okom, ak by bol dostal včas Sputnik V. Je mŕtvy, Jozef Mak.
Zúfalá lekárka píše svoje skúsenosti na facebooku. Ľudia už nevedia, čomu majú veriť, tak si pred očkovaním vysadzujú lieky na zrážanie krvi, prípadne nasadzujú preventívne iné. Tie môžu mať za následok aj trombózu, aj „zahmlenie“ alergickej reakcie po vpichu injekcie. Médium verejnej služby vystraší národ, ktorý je opäť imunológom a vie, že AstraZenecu nie! Veď umrela tá mladá učiteľka. Nedôvera je taká veľká, že nejaký spolitizovaný „šúkl“ so šéfkou, ktorej muž si píše vulgárne esemesky s momentálnym predsedom vlády, ju len zväčší. A nejaká vzdialená lieková agentúra z Amsterdamu, ktorá „nepustí“ Sputnik V, ju ešte znásobí. Odborníci na internete riešia Ivermektín a Isoprinosine – veď sa ním liečil aj predseda vlády. Tak prečo to zakazujú? Lebo je lacný? Kto by vôbec v tomto svete ešte niečomu veril?
Z okresu do okresu cestovať nebudem, môjmu švagrovi je to už jedno a iste by to pochopil. Na pohrebe sa môžu zúčastniť len šiesti. Ale chcela by som nám odkázať: Nezamieňajme si túto hroznú vládu s tou hroznou nákazou. Obe sú reálne, ale nie totožné.
(Text vyšiel na Pravda.sk 24. 3. 2021)
