Každú poslednú nedeľu nám televízna Dvojka umožňuje nazrieť do niektorého slovenského divadla a vďaka tomu si v pohodlí môžeme vychutnať výkony známych hercov aj na javisku. Vídame ich síce veľmi často v rôznych televíznych seriáloch a reklamách, no takto je to predsa len čosi iné. Nie každý si totiž môže dovoliť v dnešnej dobe cestovať za divadlom pravidelne, takže verejnosť si túto ústretovosť divadla a televízie pochvaľuje. Naposledy nám bola takto ponúknutá divadelná hra na motívy exilového spisovateľa Jána Roznera – Sedem dní do pohrebu (24. 11.) Uprednostnil som ju pred reklamou a upútavkami na iných televíznych staniciach, na ktorých sú večerné programy prešpikované týmto civilizačným vírusom ohrozujúcim našu psychiku. (Počul som však už aj taký názor, že ak by nebolo reklamy a upútaviek, nebolo by často ani na čo pozerať.) Táto neprerušovaná 128-minútová divadelná hra, natočená v priestoroch Slovenského komorného divadla v Martine, vzbudila vo mne vôľu oživiť si v pamäti vedomosť o tom – kto to vlastne Ján Rozner bol a kto bola jeho o 13 rokov staršia manželka Zora Jesenská.
Pohľad mi padol na moju knižnicu. Stále sú v nej na dôstojnom mieste diela Čechova, Tolstého, Pasternaka, Šolochova, Dostojevského, Shakespeara… Až teraz som si uvedomil, že som ich mohol čítať a vychutnávať po celé roky vďaka vynikajúcej prekladateľke a literátke Zore Jesenskej, na ktorú som už takmer zabudol. Pokiaľ viem, po šesťdesiatom ôsmom roku mala zakázané publikovať a už celé desaťročia nás delia od jej smrti. Možno si vďaka tejto hre mnohí pripomenú 21. decembra výročie jej úmrtia. Aspoň tým, že vezmú do rúk povedzme Tichý Don alebo Vojnu a mier. Diela, ktoré majú tisícky strán, ktoré preložila a ponúkla nám na čítanie. Klobúk dolu pred takýmto výkonom, ktorý zvládla bez modernej techniky a výbavy, akú majú k dispozícii dnešní prekladatelia.
Každé divadlo, každú divadelnú hru a každú knihu dnes rozoberajú a recenzujú profesionálni kritici, recenzenti a literáti. Nemám v úmysle vstupovať na pôdu, ktorá ich živí. O Jánovi Roznerovi, bratislavskom intelektuálovi, ktorého kniha Sedem dní do pohrebu, nedávno vyšla aj na Slovensku, preto iba toľko: môžeme mať rôzne názory na exilových spisovateľov, no ak by nebol Ján Rozner, nebol by ani tento príbeh. To najdôležitejšie však je, že divadlo patrí na televíznu obrazovku.
Úvodné foto: divadlomartin.sk
