Diskusia o únii je v Čechách skutočne živá

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Česká republika je štát, v ktorom sa obyvateľstvo i politici najviac preli o podmienkach vstupu do Európskej únie. Pravdou však zostáva, že tvrdé slová za rokovacím stolom nakoniec zavŕšilo jednoznačné áno v júnovom referende. So vstupom do EÚ súhlasilo 77,33 percenta, k urnám prišlo 55,21 percenta voličov. Úspech v referende napokon potvrdil názor politológov, ktorí tvrdili, že tvrdá diskusia medzi českými politikmi na domácej scéne, ako i tvrdosť českých vyjednávačov pri rokovaniach o podmienkach vstupu s úniou vzbudia pozornosť občanov. Tí nakoniec prišli k urnám a povedali svoje áno v oveľa väčšom počte, než sa čakalo. Obavy z volebnej účasti vyvolávali najmä tvrdé slová, ktoré si vymieňal hrad s vládou. V prezidentskom úrade totiž Václava Havla vystriedal začiatkom roka euroskeptik Václav Klaus. Jeho názory na úniu často kolidujú s predstavami premiéra ľavicovej vlády. Diskusia Vladimíra Špidlu a jeho ministra zahraničných vecí Cyrila Svobodu na jednej strane a Václava Klausa na druhej strane vyvrcholila v apríli tohto roku. Vtedy si Václav Klaus pozval na Pražský hrad šéfa českej diplomacie Cyrila Svobodu (KDU-ČSL), „aby vysvetlil svoje urážlivé výroky v médiách na adresu hlavy štátu“. Predvolanie vicepremiéra a ministra zahraničných vecí Cyrila Svobodu na „hradný koberček“ súviselo s rozdielnymi predstavami prezidenta a vlády na budúcu podobu Európskej únie. Roztržku medzi nástupcom Václava Havla a vládou premiéra Vladimíra Špidlu (ČSSD) spôsobili Klausove kritické výroky na jeho zahraničnej ceste do Atén, kde spochybnil potrebu spoločnej zahraničnej politiky EÚ, ktorú označil za začiatok straty suverenity štátu. V súvislosti s Klausovými výhradami voči budovaniu spoločnej zahraničnej politiky únie, šéf českej diplomacie zdôraznil, že ide o jeden z troch základných pilierov únie. Nakoniec sa rozpory podarilo v mene úspešného priebehu referenda, ktorého výsledok privítal aj Václav Klaus, urovnať. Názory Klausa a Špidlu, dvoch najmocnejších mužov českej politickej scény, na podobu únie sa však naďalej rôznia. Bol to aj tlak euroskeptickej pravicovej opozície, ktorý tlačil vládu Českej republiky do tvrdých rokovaní o podmienkach vstupu krajiny do únie. Česká republika sa počas rokovaní stala lídrom krajín Visegrádskej štvorky, ktoré nesúhlasili s dlhými prechodnými obdobiami v otázke voľného pohybu osôb. Nakoniec si vymohla ústupok od únie, ktorá jej umožnila v prípade potreby zaviesť ochranné opatrenia na vlastnom trhu práce. Česká republika – fakty Rozloha: 78 866 km2 Počet obyvateľov: 10, 2 milióna Priemerná dĺžka života: 71, 6 rokov muži / 78,9 ženy Národnostné menšiny: Moravania 13,2 %, Slováci 3,1 %, Poliaci 0,6 %, Nemci 0,5 % Hlavné mesto: Praha Administratívne rozdelenie krajiny: 13 krajov plus hlavné mesto Forma vlády: parlamentná demokracia Mena: Česká koruna Hlavný vývozný artikel: strojárske výrobky, dopravné prostriedky, produkty chemického priemyslu Medzinárodné telefónne smerové číslo: 00420 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.