Inštitút zdravotnej politiky (IZP) vypracoval tri scenáre šírenia pandémie, ktoré sú výsledkom epidemiologických skúmaní a sociologických analýz a sú aplikovateľné nielen na jednu krajinu, ale možno ich použiť na celé kontinenty, ba dokonca na celý svet.
Rozdiel medzi týmito troma scenármi spočíva v stupni ovplyvňovania evolúcie a dynamiky koronavírusu zo strany spoločnosti.
- Prvý scenár je založený na tom, že spoločnosť sa vzdá akéhokoľvek ovplyvňovania priebehu tejto pandémie. Výsledkom takéhoto prístupu podľa zverejnenej štúdie by bolo to, že v priebehu krátkeho obdobia by sa nakazilo až 40 % obyvateľov, čo predstavuje viac, ako 2 mil. ľudí. Vrchol šírenia by K-19 dosiahol na 25. deň.
- Ďalší scenár vychádza z predpokladu, že spoločnosť by zaviedla iba čiastočné opatrenia, čo by malo za následok, že pandémia dosiahne svoj vrchol na 60 deň a infikovala by 25 % obyvateľov, čo predstavuje 1,3 mil. občanov.
- Tretí variant predpokladá silný zásah spoločnosti do vývoja a šírenia tohto vírusu. Nakazených bude 10 % populácie, čo predstavuje cca 500 tisíc občanov. Z tohto počtu 24 000 (7,4 %) bude potrebovať nemocničnú starostlivosť a cca 3 300 intenzívnu starostlivosť. Svoj vrchol dosiahne na 110 deň.
Vláda SR, aby sa vyhla nepredstaviteľným dôsledkom, rozhodla sa pre variant č. III. a teda maximalizovať úsilie a zdroje, aby znížila možnosť, aby v krátkom čase ochoreli milióny našich občanov, čo by viedlo nielen k hospodárskemu kolapsu štátu, ale aj k významným stratám na živote našich občanov. Vláda po vzore viacerých európskych štátov vyhlásila mimoriadny stav.
Ak tento vírus má potenciu nakaziť 60 – 70 % obyvateľstva a nemáme účinný liek a v dohľadnej dobe ani nepredpokladáme, že by sme ho mali, musíme prispôsobiť šírenie tohto vírusu kapacitám slovenského zdravotníctva.
Prispôsobenie znamená spomaľovanie jeho šírenia. Jeho zmyslom je nastaviť predpokladané počty infikovaných tak, aby zodpovedali počtu štandardných nemocničných lôžok a špeciálnych lôžok pre intenzívnu starostlivosť, ktoré sme v začiatkoch nemali.
Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa sú nasledujúce opatrenia:
1/ umývanie rúk
2/ zníženie mobility občanov a ich izolácia
3/ masové nasadenie rúšok
4/ testovanie
5/ zabezpečenie ochranných pomôcok najmä pre prvú líniu bojovníkov proti K-19 (lekári, zdravotnícki pracovníci, hasiči, bezpečnostné zložky…)
6/ dobudovanie lôžok a infekčných kapacít s adekvátnym vybavením
Podľa tretieho scenára máme na zabezpečenie a realizáciu týchto opatrení cca 100 dní.
Možno povedať, že na všetkých opatreniach sa pracuje. V niektorých sme už po 10 dňoch dosiahli vrchol a nie je ďalší priestor pre ich sprísňovanie.
V izolácii Slovenska, v uzatvorení jeho hraníc sme sa dostali asi už na maximum.
Rovnako v obmedzení pohybu občanov sme už asi vyčerpali všetky možnosti.
Zrušili sa všetky verejné zhromaždenia a akcie. Zavreli sa školy, divadlá, obchody a veľké výrobné fabriky. Odporučilo sa zavedenie home office pre všetky inštitúcie, banky a všetky administratívne činnosti.
Pohyb občanov v uliciach je dnes možný iba v maskách a maximálne vo dvojici…
Všetky tieto administratívne a organizačné opatrenia občania prijali a považujú ich za svoje.
Výsledkom vládnych opatrení a ich prijatia zo strany občanov je možné po prvých 10 dňoch posúdiť rýchlosť šírenia tohto vírusu, ako aj validitu scenára číslo tri.
Tretí scenár predpokladá, že po 10 dňoch, t. j. od 16. marca by sme na Slovensku mali mať 752 infikovaných prípadov. 455 prípadov so symptómami, 34 hospitalizovaných a 5-tých, ktorí by vyžadovali intenzívnu starostlivosť.
V skutočnosti ich evidujeme k dátumu 26. marca iba 226, čo je menej ako 1/3 predpokladaného počtu.
Významným momentom je fakt, že k dnešnému dňu na K-19 nikto ešte nezomrel.
Je to potešiteľný fakt, pretože pri úmrtnosti 3,9 % by sme mohli mať 8 – 9 úmrtí.
Skutočnosť je nula. Štatistiky o počte mŕtvych sú však dôležitým nástrojom a predstavujú tak akýsi boj o zomrelých, pretože na tieto čísla upiera oči nielen odborná verejnosť, ale aj vydesení občania a médiá, ktoré potrebujú takéto prípady, aby pandémia bola uveriteľná a odlíšiteľná od bežnej chrípky.
Prvá zomrelá pacientka na Slovensku mala 84 rokov a niekoľko ďalších závažných zdravotných diagnóz. Najprv bola zapísaná do zoznamu zomrelých na K-19, ale potom bola vyradená zo zoznamu. Po pripomienkach však znova bola zaradená a nakoniec po lekárskom konzíliu ju definitívne zo zoznamu vyradili…
V ČR podobnou cestou prešiel aj 94-ročný prvý zomrelý na K-19. Tejto pán však rovnako mal rad závažných diagnóz, a preto ho tiež nakoniec zo zoznamu vyradili. Zdá sa, že kritériá pre zaradenie do zoznamu zomrelých na K-19 sú nejasné, ale bez mŕtvych v tejto kríze to nemôže ísť.
Zápas o štatistické čísla zomrelých na K-19 však dostáva niekedy bizarnú podobu, akou bola napr. nedávno oslava 100-ročnej pacientky v Taliansku, ktorá sa z K-19 vyliečila…
Z porovnania predikcie podľa scenára číslo tri a skutočnosti vidíme, že prijaté opatrenia boli úspešné a podarilo sa nám významne spomaliť šírenie K-19.
Všetky tri scenáre sú postavené na nasledujúcich predpokladoch:
- 60 % – 70 % sa musí nakaziť
- nákaze sa nedá vyhnúť
- žiadna umelá obrana, či prirodzená imunita dnes neexistuje
- obmedzenie evolúcie K-19 pomocou vládnych nariadení a občianskou disciplínou môže iba oddialiť vrchol pandémie a znížiť tak počty nakazených v krátkom čase
- dosiahnutím vrcholu sa pandémia nemusí skončiť
Negatívom tretieho scenára je:
- je príliš všeobecný a neberúci do úvahy potrebu zohľadniť rizikové skupiny
- je drahý v prispôsobení zdravotníckeho systému a nevyhnutnosti ho vybaviť ochrannými prostriedkami a prístrojmi
- vyžaduje extrémne zásahy do chodu spoločnosti, ktoré vytvárajú predpoklady pre hospodársky kolaps SR
- z hľadiska času je nepredvídateľný, nevieme predvídať ukončenie celej pandémie.
Je dobré si pripomenúť, že štatistické údaje všeobecne sú spravidla nepresné, pretože premieňajú ľudí i spoločnosť na čísla, ktoré v konkrétnych podmienkach môžu mať rôznu interpretáciu. Preto môžu existovať obrovské rozdiely v prístupe ku K -19 aj medzi jednotlivými krajinami EÚ. Sú krajiny, akými je napr. Švédsko, Nórsko, sčasti Nemecko, Veľká Británia…, ktoré nevidia súvislosť medzi prísnou plošnou karanténou a šírením pandémie.
Zdá sa, akoby tretí scenár stál na tom, či máme ochrániť zdravých ľudí, alebo je našou úlohou ich nechať nakaziť.
Ak sa predpokladá, že nákaza postihne 60 – 70 % obyvateľov, potom otázka, či chceme ochrániť všetkých ľudí alebo musíme ich nechať všetkých nakaziť, zostáva zásadnou.
Zodpovednosť za ochranu jednotlivých občanov musí vo väčšej miere prevziať miestna štátna správa.Plošná karanténa, ktorá vychádzala z predložených scenárov sa musí zmeniť.
Iniciatívu by mali prevziať kraje, okresy, mestá a dediny. Z úrovne vlády a z abstraktných štatistických čísiel iba ťažko môžeme vyhrať boj nad koronavírusom.
Je potrebné uvoľniť iniciatívu občanom a ich odvahe bojovať s vírusom. Ak starosta alebo primátor mesta má dostatok informácií o všetkých infikovaných občanoch, môže on sám najlepšie zvoliť spôsoby izolácie, ako aj spôsob o ich starostlivosť.
Je veľa miest, dedín a okresov, v ktorých neidentifikovali žiadneho nositeľa K-19. Miestna samospráva môže lepšie ochrániť svojich občanov pred nákazou a popri tom môže rozvíjať aj hospodársky život obce. Pomoc miestnym výrobným prevádzkam, znovuotvorenie služieb, spustenie výučby na ZŠ treba dať do jej kompetencie.
K tomu, aby si nižšie štruktúry mohli plniť takéto úlohy, sú potrebné informácie z centra. Samospráva by sa tak nekoncentrovala iba na chorých, ale predovšetkým na aktivizáciu zdravých občanov pre obranu pred K-19, ako aj aktívne by vstupovala do hospodárskeho rozvoja dediny, mesta…
Prečo vyzývať na boj proti K-19, keď tam nikto chorý nie je a občania sú nútení počúvať iba všeobecné informácie z centra?
Ak zdraví ľudia budú sedieť iba doma a spoza záclon sledovať ulicu, tak z dlhodobého hľadiska to môže byť horšie, ako by sa nakazili s K-19.
Aby si obce mohli plniť starosť o zdravie občanov, je nevyhnutné uzatvoriť vybrané okresy, mestá a dediny a moc vládnych politikov musí byť odovzdaná miestnej správe.
Toto je dôležité zvlášť vtedy, keby sme nemali dostatok síl ukončiť šírenie pandémie v horizonte 2, maximálne 3 mesiacov. Epidémia premiešaná s nezamestnanosťou a paralyzovanými štátnymi štruktúrami sa môže oprieť iba o konkrétne lokality a miestne štruktúry.
Iba aktiváciou občanov v regiónoch… môžeme zabezpečiť, aby škody z vírusu neboli väčšie ako z hospodárskej krízy, ktorú tento vírus vyvolal.
Je otázne, či je možné po 10 dňoch hodnotiť výsledky tretieho scenára.
Osobne si myslím, že je to nielen možné, ale je to žiaduce. V prípade, že sa nám potvrdí aj po ďalších 10 dňoch (6. 4.) výrazné oslabenie epidémie a zaostávanie skutočnosti za číslami z tretieho scenára, bude nevyhnutné iniciovať vypracovanie štvrtého scenára, ktorý by mal stáť na nasledujúcich zásadách:
- Koncentrovať pozornosť vlády, ministerstva zdravotníctva a miestnych štruktúr na ochranu rizikových skupín.
- Po vyriešení nedostatku ochranných pomôcok, technologického vybavenia nemocníc a požadovanej štruktúry lôžok, sa sústrediť na okamžité využitie týchto kapacít. Toto je možné iba za predpokladu, že bude dochádzať k znižovaniu prísnosti vládnych opatrení vo vybraných regiónoch.
- Zodpovednosť za boj s K-19 presúvať z vlády na vybrané okresy, mestá a dediny. V prípade pozitívnej praxe postupne rozširovať tento prístup na celé územie Slovenska.
Problémom tretieho scenára je to, že ak by existujúce vládne opatrenia naďalej viedli k znižovaniu počtu nakazených o 2/3, tak je možné očakávať, že vrchol K-19 by sme nedosiahli v polovici júna, ale možno až v septembri.
Je nereálne, že by štát dokázal zabezpečiť likviditu pre fabriky, služby… ako aj občanov v situácii, keď budú všetci doma po dobu 7 mesiacov. Z toho vyplýva, že štát nemôže dlhodobo držať podmienky nízkeho šírenia K-19, pretože by odsunul vrchol pandémie o niekoľko mesiacov.
Predlžovanie pandémie v situácii, keď náklady štátu na jeden mesiac predstavujú 1,5 miliardy, nemôže byť v záujme štátu.
Z toho vyplýva, že nemožno sledovať iba počet nakazených, ale aj využiteľnosť existujúcich kapacít v priebehu celej pandémii. K tomu by mohlo poslúžiť otvorenie základných škôl a miestnych prevádzok a služieb v regiónoch.
To, čo nevieme zrátať a odhadnúť pri boji s pandémiou, vieme s pomerne veľkou presnosťou urobiť pri výpočte ekonomických a hospodárskych škôd.
