Voliči demokratickej strany v amerických primárkach majú pred sebou ťažkú dilemu: vybrať si železnú lady Hillary Clintonovú, ktorá vie, ako úspešne odpovedať na akékoľvek potenciálne útoky republikánskej mašinérie, alebo si do boja o kreslo v Bielom dome zvoliť mladého princa Baracka Obamu, ktorý ponúka nádej v čase, keď jej naokolo je ako šafranu. Demokrati stoja pred náročnou voľbou, ktorá tak trochu pripomína ťažké rozpoloženie malého dieťaťa, od ktorého sa obaja rodičia dožadujú kategorickej odpovede na otázku: „Koho máš radšej – otecka alebo mamičku?“ Hillary a Barack majú obaja veľmi dobré argumenty na pritiahnutie ratolestí na svoju stranu, no obaja takisto preukazujú aj slabosti, ktoré ich v konečnom dôsledku môžu diskvalifikovať a potomkov zanechať v sirotinci riadenom republikánmi. „Mama“ Hillary si deti získava sľubmi o tvrdej práci, nezabudne pripomenúť svoje dlhoročné zásluhy na ich výchove a vzdelaní a sľubuje, že sa o ne aj naďalej bude dôkladne starať. „Otec“ Barack jej kontruje charizmatickým hlasom, krásnymi sľubmi o svetlej budúcnosti, o idylke bez svárov, ktorá nie je len utópiou, ale s prispením všetkých azda aj reálnym snom. Na čiu stranu sa pridať, keď sú argumenty oboch „rodičov“ také presvedčivé? „Čo keď si vyberieme otcove sľuby?“ pýtajú sa deti medzi sebou. „Vieme, aká je mama urážlivá a tvrdohlavá a môže nám to vrátiť aj s úrokmi,“ oponujú tí starší a skúsenejší. „Ale máme si ju vybrať len preto, že bude robiť drahoty a otcovi to spočíta?“ Po dlhom a náročnom výbere sa stále nevedia rozhodnúť a hrozí, že k nim nakoniec zavíta „zlý sociálny pracovník“ McCain a odvedie ich do ústavu. John McCain, ktorý je už takmer istý kandidát republikánov, je teraz pre „deti“ demokratov ozajstnou nočnou morou. Predstava, že sa v roku, keď malo byť víťazstvo demokratov prakticky jasné a rodina mala byť opäť pokope, stane nakoniec šéfom „rodiny“ práve on, je pre liberálov veľkou hrozbou. „Mama“ Hillary a „otec“ Barack by mali dať hlavy dokopy a prísť s kompromisným riešením. Keď už pre nič iné, tak aspoň kvôli „deťom“ by mali prekonať osobné animozity a dohodnúť sa na spoločnej výchove vo forme spolunažívania – spoločnej kandidatúry. Predstaviť si „mamu“, ako sa podriaďuje Barackovi je takmer nemožné. Zato „otec“ Barack je dosť submisívny na to, aby sa dokázal dominantnej Hillary podriadiť. Hillary bude pre deti určite lepšou alternatívou ako McCain a pre Baracka môžu skúsenosti nadobudnuté po jej boku vyústiť do výhodnej východiskovej pozície na prípadnú kandidatúru na „hlavu rodiny“ v maminej neprítomnosti. Autor pôsobí na Center for European Studies, University of Florida
