Vo svojom pohľade na odmeňovanie vrcholových a iných verejnoprávnych činiteľov vychádzam zo state Zuzany Palovičovej z Filozofického ústavu SAV, ktorá spracovala problematiku sociálnej spravodlivosti, a to v nadväznosti na knihu Davida Millera: Principles of Social Justice, Massachusetts, Londýn, Anglicko, Harvard University Press, 3. vydanie (Filozofia č. 9/2008, str. 763 – 775).
D. Miller totiž – okrem iného – uviedol, že ľudia akceptujú nerovnosti, ale preferujú nižšiu mieru nerovnosti. V oblasti rozdeľovania má byť kritériom princíp zásluh, zásluhovosti. Ako je uvedené na str. 768: „Spoločnosť je spravodlivá v takom rozsahu, v akom sa jej hlavné inštitúcie prikláňajú k princípu potrieb, zásluh a rovnosti. Cieľom nie je všeobecná rovnosť, ale zníženie sociálnych nerovností.“ (podčiarkol M. M.).
Zásluhami sa rozumejú výkony, ktoré sú cenené spoločnosťou a na základe výkonu má byť odmena. Jedno z vyslovených pravidiel D. Millerom pre spravodlivé odmeňovanie je v porovnateľnosti výkonov: „Každý, kto podá daný výkon, dostane danú odmenu,“ resp. má sa aj spoločensky určiť, koľkonásobne ktoré výkony sú pre spoločnosť dôležitejšie oproti iným.
Minimálna brutto mzda v SR v 1. – najnižšom – stupni náročnosti práce sa uplatňuje za pomocné, prípravné a manipulačné práce vykonávané na základe pokynov a bežných jednoduchých postupov. Na rok 2012 je schválená v sume 327,20 € mesačne.
Práce s vyšším stupňom náročnosti práce sú v stupňoch (triedach) 2 – 6 a v nich sú určené tiež minimálne mzdy. Z nich práce v 6. triede (s najvyšším stupňom náročnosti práce) sú charakterizované: tvorivým riešením úloh, neobvyklým spôsobom, s nešpecifikovanými výstupmi a s vysokou zodpovednosťou za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami, špecializovanou prácou (napr. v zdravotníctve), riadením, organizáciou a koordinovaním najzložitejších systémov. Minimálna mzda v 6. triede je určená ako dvojnásobok minimálnej mzdy v 1. triede prác – v roku 2012 vo výške 654,40 €.
Práce poslancov Národnej rady SR, prezidenta, členov vlády SR a predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy a členov správnych a dozorných rád a vrcholových pracovníkov veľkých, štátnych organizácií a organizácií vo sfére samospráv, županov, primátorov i starostov veľkých obcí patria väčšinou do 6. triedy. V rámci uvedených prác v daných funkciách sú však tiež diferencovane rôzne, a to diferencovane aj s ohľadom na intenzitu práce.
Východiskovo poznamenávam, že nepovažujem za správne odvodzovať platy za uvedené práce od priemernej mzdy v hospodárstve SR. Okrem iného aj preto, lebo sú v nej tieto vyššie platy obsiahnuté. Odporuje to aj logike odstupňovania výšky minimálnych miezd násobkami vo vzťahu k 1. triede. Odporúčam odvodzovať platy rozhodujúcej (decíznej) a vládnucej špičky v spoločnosti od 6. triedy náročnosti prác a príslušnej sumy minimálnej mzdy v nej (pre rok 2012 vyššie uvedených 654,40 €).
Základné platy prezidenta, poslancov NR SR, členov Vlády SR, predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy a veľkých podnikov (vr. NBS, Eximbanky, Záručnej banky a pod.) by nateraz mali byť maximálne do 5-násobku minimálnej mzdy 6. triedy prác, t. j. do 3 272 €. K tomu sa priznávajú ešte rôzne príplatky prezidentovi, predsedom a podpredsedom orgánov, výborov, komisií a pod.
Účastníkov v práci rôznych rád (správnych, dozorných, bankových a pod.), starostov obcí odmeňovať maximálne do výšky 2 násobku minimálnej mzdy v 6. triede (v roku 2012 do 1 308,80 €). Nateraz sú veľakrát podstatne vyššie, hoci pri nich ide o rozsah práce len pár hodín mesačne.
U starostov a primátorov je to opodstatnené aj preto, lebo mnohí túto funkciu vykonávajú popri iných funkciách – čiže zvládajú to v menšom počte hodín. Ich odmeny, pochopiteľne, potom ešte v systéme odmeňovania diferencovať podľa počtu obyvateľov v obciach (tak ako doteraz).
U županov a primátorov by sa malo odmeňovať maximálne do výšky 3-násobku minimálnej mzdy v 6. triede, t. j. v roku 2012 do 1 963,20 € a v systéme tiež naďalej zohľadňovať počet obyvateľov územia, mesta.
V súčasnosti nie je totiž ničím objektívnym odôvodnená výška rôznych nadmerných platov v podnikoch a organizáciách štátu, mestách a obciach (vr. v štátnych bankách), a to v príslušných nesystémovo schválených smerniciach. Preto je aj „nespravodlivé“, že napr. predseda vlády SR má plat na úrovni len približne 1/5-ny platu guvernéra NBS, ale práce – kvalitou i kvantitou – má pri najmenšom 3-krát toľko. Obdobne sa jeho (jej) plat len približne rovná platu mnohých starostov a primátorov miest a obcí a práce má oproti nim taktiež najmenej 3-krát toľko.
Väčšmi je účelné využívať formu prémií (za vopred vypísané nadplánové úlohy) a cieľových odmien za včaššie a kvalitnejšie splnenie bežných plánovaných úloh. Mali by ich schvaľovať len správne a dozorné rady, kontrolóri a pod. Tiež by však nemali byť vyššie ako 10 % ročného platu. Napr. v štátnych organizáciách, vr. v podnikoch v systéme samosprávy by odmeny mali byť viazané na zisk. resp. zníženie straty. Doterajšie všeobecné odmeny viazané vlastne len na čas strávený v práci navrhujem zrušiť.
Osobitne možno navyše konštatovať, že nateraz je, resp. už dlhodobo je nespravodlivý, neobjektívny a neúnosný systém platov v samosprávach. Bol schválený ako neobyčajne rozšafný a porovnateľne s inými – podstatne náročnejšími prácami (napr. vo vláde SR) – neúmerne vysoký. Okrem toho jeho dôsledkom je – neúmerne práci – aj zvyšovanie odmien poslancov samospráv. S tým súvisí vlastne aj tunelovanie rozpočtov samospráv na nezaslúžené platy a odmeny. Aj preto samosprávy nezabezpečujú úlohy v oblasti zelene, čistoty, kultúry, školstva, sociálnej starostlivosti a pod.
Autor Ing. Michal Majtán, PhD., je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
