Pred voľbami bude Robert Fico, verný zvykom a tradíciám, strihať pásku na štyroch diaľničných úsekoch. Tento úkon sa stal neoddeliteľnou súčasťou nášho politického folklóru. Až natoľko, že niektorí politológovia celkom nevylučujú správne načasovanie dokončenia prác ako jeden z faktorov plánovania výstavby diaľnic. Tak či onak, štvorročné volebné periódy by sme si bez strihania pások už takmer nevedeli predstaviť. Strihal Mečiar, strihal Dzurinda. Dnešná situácia pripomína viac rok 1998 ako predvolebné obdobie v roku 2002. Nie že by sa na Slovensko chystala priletieť niektorá z najdrahších topmodeliek, alebo že by sme chceli začať recyklovať myšlienkové pochody najmienkotvornejšieho denníka a pustiť sa do vyratúvania údajných podobností súčasnej vlády s tou spred dvanástich rokov, zjavná paralela tu však je. Predseda vlády je zároveň predsedom najpopulárnejšej politickej strany, ktorá spolu so svojimi menšími partnermi čelí hrozbe širokej koalície (takmer) všetkých relevantných opozičných strán. Mečiarovi svojho času nepomohli odovzdané diaľničné úseky, ani „Šiferka“, ani 36 percent hlasov spolu so SNS. Keď opozícia zlátala nekonzistentný spolok SDK, SDĽ, SMK a SOP, bývalý premiér mohol už len zaspievať svoju labutiu pieseň – napriek najvyššiemu počtu hlasov z politickej Superstar vypadol. Blížia sa ďalšie voľby a dzurindovci opäť držia v rukách kalkulačku. A po každom zverejnení výsledkov prieskumu verejnej mienky iste počítajú, či sa aj tentoraz podarí prečísliť zjavného víťaza (ktorým iste nebude SDKÚ-DS), ak sa aspoň na pár mesiacov dokážu dohodnúť so všetkými „kamarátmi“ z opozície. Ak aj nepočítajú, spravia to za nich médiá. Nie je to totiž zložitá matematika. Napríklad, ak by voľby dopadli podľa výsledkov najnovšieho prieskumu agentúry Polis, vládu bez Smeru by mohla zložiť iba koalícia všetkých ostatných parlamentných strán (SDKÚ-DS, KDH, SaS, Most-Híd, SNS, SMK; HZDS-ĽS napočítal Polis menej ako 5 percent.), sociálni demokrati s vyše 40-imi percentami by mohli vládnuť s kýmkoľvek. Ak však bude chcieť terajšia opozícia opäť ukázať vôli väčšiny dlhý nos, bude to mať oveľa ťažšie. Odhliadnuc od toho, že Sulíkova SaS robí drahoty zatiaľ pri všetkých rokovaniach, národniari vo vláde s dvoma maďarskými stranami sú predsa len silná káva. Navyše, podľa viacerých skorších prieskumov sa mečiarovci do parlamentu predsa len dostanú. Tak či tak, hoci v roku 2002 vytváral vládu Dzurinda, SDKÚ voľby ani vtedy nevyhrala, aj keď by jej to mediálne veštiarne boli najradšej zariadili u nadprirodzených síl. Poverčivejší voliči si môžu pre istotu zaklopať na drevo, premiér zasa na základné kamene. Onedlho („náhodou“ ešte v predvolebnom období) by sa totiž mali začať stavať úseky Žilina Strážov – Žilina Brodno a Košice – Milhosť.
