Demografická katastrofa

Slovensko čoraz viac starne. Rodí sa málo detí a, naopak, pribúda ľudí v dôchodkovom veku. Takýto trend potvrdil demografický vývoj aj za minulý rok. Na Slovensku teda bude menej pracovných síl, čo môže mať vážny dosah na ekonomiku štátu. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny preto predkladá na diskusiu materiál zameraný na vyrovnávanie sa s demografickými zmenami. Vyvážený demografický vývoj patrí k základným predpokladom ús-pešného rozvoja spoločnosti. Prehlbovanie populačného starnutia a zmeny v rodinných vzoroch významne vplývajú na ekonomický rast, investície a spotrebu, trh práce, dôchodky, ako aj transfery medzi generáciami. Tempo poklesu nemá obdobu Aj keď viaceré demografické procesy prebiehajú na Slovensku s časovým posunom a naša krajina si zachovala určité demografické špecifiká, demografické problémy Slovenska sú dnes veľmi podobné problémom, ktoré majú vyspelé západné krajiny. Starnutie populácie sa dnes vníma ako globálny jav, nevyhlo sa mu ani Slovensko. No nevieme si ani odpovedať na otázku, ako tento proces spomaliť. Na Slovensku totiž nie je vypracovaná koncepcia populačnej politiky, preto o reálnej štátnej populačnej politike nemožno hovoriť. Zároveň je potrebné konštatovať, že aj v prípade realizácie populačných opatrení nie je možné očakávať výrazné zmeny v populačnom vývoji a že proces populačného starnutia je v najbližších desaťročiach nezvratný. Za posledných 15 rokov sme prešli mnohými radikálnymi zmenami. Pribudli mnohé nové aspekty, znaky, ktoré približujú našu populáciu k demograficky najvyspelejším populáciám (najmä z pohľadu rodinného správania, sexuálneho správania, prístupu k vlastnému zdraviu). Jednu z najrazantnejších zmien prekonala pôrodnosť a plodnosť. Hoci úroveň týchto procesov klesala už dlhodobejšie – v podstate od začiatku 80. rokov minulého storočia – tempo poklesu v 90. rokoch na Slovensku nemá obdobu. Slovensko sa v pomerne krátkom čase, podobne ako ďalšie krajiny bývalého východného bloku, zaradilo do skupiny štátov s tzv. lowest – low fertility. Počet detí (teoreticky) narodených jednej matke počas jej reprodukčného obdobia – úhrnná plodnosť dosiahla napríklad v roku 2006 hodnotu 1,24. Ide o mierne zvýšenie oproti predošlým rokom, napriek tomu sú to hodnoty výrazne pod 2 – hranicou jednoduchej reprodukcie. Rozvodovosť stále stúpa Zvyšuje sa priemerný vek matky pri pôrode i prvom pôrode, čo našu populáciu približuje k západným populáciám, podobne i podiel detí narodených mimo manželstva (27,51 percenta v roku 2006). Pričom v roku 1991 to bolo len sedem percent. Napriek nepriaznivým dlhodobým demografickým prognózam sa v posledných troch rokoch narodilo viac ľudí, ako umrelo. No spôsobil to nástup silných ročníkov takzvaných Husákových detí zo 70. rokoch, keď po úbytku pôrodnosti koncom 60. rokov režim zaviedol mladomanželské pôžičky s nízkym úročením, predĺžil materské dovolenky a zakladali sa škôlky a jasle. Výsledkom toho bolo, že v rokoch 1974 až 1980 sa na Slovensku narodilo viac než 95 tisíc detí, v rokoch 1978 a 1979 dokonca nad 100 tisíc (v minulom roku to bolo necelých 54 tisíc). Ale vplyv týchto silných ročníkov sa bude prejavovať len niekoľko rokov. Zvyšuje sa priemerný vek pri sobáši i prvom sobáši. Negatívne na úroveň reprodukcie vplýva potratovosť. Dlhodobo viac ako 75 percent potratov pripadá na interrupcie. Tento proces má však po roku 1990 stálu, výrazne klesajúcu tendenciu po dlhom období vzostupu do roku 1989 (1989 – 56 tisíc, 2006 – 19 tisíc). Rozvodovosť má na Slovensku od úplnej legalizácie rozvodov v 50. rokoch minulého storočia stúpajúcu tendenciu, ktorá sa zachovala aj po roku 1989. V roku 2006 sa uskutočnilo takmer 13 tisíc rozvodov oproti takmer 26 tisícom sobášov. Európa: zladenie pracovných a rodinných povinností Pokles plodnosti a následný zrýchľujúci sa proces populačného starnutia v posledných desaťročiach je typický pre celú Európu. Aj keď hlavné ciele populačnej politiky zostávajú dlhodobo nezmenené (zvyšovanie plodnosti), v poslednom období sa mení stále viac jej zameranie. Popri hlavnom zámere – podpora plodnosti – sa v súčasnosti stále viac dostáva do popredia politika odstraňovania prekážok a vytvárania podmienok. Ide predovšetkým o problematiku zlaďovania pracovných a rodinných povinností hlavne pre rodiny s malými deťmi. Je zrejmé, že väčšina žien nie je v súčasnosti ochotná obetovať kvôli rodine svoju pracovnú kariéru. V krajinách, kde majú ženy lepšie postavenie v spoločnosti, kde majú vytvorené podmienky na zvládnutie práce aj rodiny, kde sa muži viac zapájajú do starostlivosti o chod domácnosti, tam sa rodí viac detí. A tak sme svedkami určitého paradoxu, že v krajinách s vysokou zamestnanosťou žien je plodnosť vyššia a v krajinách s priemernou alebo nízkou zamestnanosťou žien je plodnosť nižšia. Lídrom v zmenenom prístupe k populačným opatreniam v Európe sú škandinávske krajiny a Francúzsko, kde je plodnosť vyššia ako v ostatných európskych štátoch. V týchto krajinách sú populačná a rodinná politika úzko prepojená s politikou rovnosti príležitostí. Za posledných 10 rokov sa tu uskutočnilo veľké množstvo rozhodnutí s dopadom na reprodukčné správanie. Tieto opatrenia boli zamerané hlavne na lepšie zladenie rodinných a pracovných povinností. Pomocou priamych aj nepriamych nástrojov sa podporuje zakladanie rodín, uľahčuje rodinné spolužitie a zjednodušuje zvládnutie povinností v zamestnaní a v rodine. Menej matiek – menej detí Nevýrazné zmeny v celkovom počte obyvateľov sú sprevádzané zmenami vo vekovej štruktúre. Priemerný vek sa neustále zvyšuje (v roku 2004 dosiahol u mužov 35,5 roka, u žien 38,7 roka) a hoci by sa plodnosť by mala postupne zvyšovať, predbežne nedokáže zabezpečiť ani jednoduchú reprodukciu. Je otázne, či vôbec a ak, tak kedy slovenská populácia znovu dosiahne úhrnnú plodnosť potrebnú na dosiahnutie záchovnej hodnoty 2,1. Bez ohľadu na to, budúce rodičky napriek predikovanej zvýšenej plodnosti budú rodiť menej detí, jednoducho kvôli tomu, že ich bude menej. Prejaví sa vplyv vekovej štruktúry, menších počtov matiek v reprodukčnom veku. Starnutie zdola tak bude pokračovať. Podobne sa zintenzívni starnutie zhora, pretože stredná dĺžka života mužov i žien sa ďalej bude zvyšovať a v horizonte roku 2050 dosiahne približne hodnoty, ako dosahujú v súčasnosti najvyspelejšie krajiny. Okrem toho sa prejavia presuny generácií vo vekovej pyramíde. Do poproduktívneho veku sa budú dostávať početnejšie ročníky narodené po 2. svetovej vojne a v 50. rokoch minulého storočia, kým budúcich „potenciálnych“ produktívnych bude ubúdať. Vážne dopady na ekonomiku Okrem už spomínaných demografických vplyvov (počet a štruktúra obyvateľstva) bude očakávaný demografický vývoj vplývať prakticky na všetky oblasti spoločenského života. Jednými z najvážnejších budú dôsledky na ekonomiku a hospodárstvo krajiny. Výrazne sa zvýši zaťaženosť obyvateľstva v produktívnom veku, čiže podstatnej časti ekonomicky aktívneho obyvateľstva poproduktívnym obyvateľstvom. Index ekonomického zaťaženia sa zvýši do roku 2050 oproti roku 2002 takmer štvornásobne. Napríklad v roku 2030 budú na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku, čiže dôchodcu, pripadať len traja a v roku 2050 dokonca iba dvaja ľudia v produktívnom veku. Na Slovensku sa tak bude znižovať počet pracovných síl a narastať počet dôchodcov. Starnutie a úbytok obyvateľstva prinášajú so sebou závažné ekonomické, sociálne i politické dôsledky, napríklad neudržateľnosť doterajšej výšky odvodov do systému dôchodkového a sociálneho zabezpečenia či spomalenie alebo zastavenie ekonomického rastu. Zmení sa aj štruktúra výdavkov. Zníži sa síce chorobnosť obyvateľstva, no vyšší podiel starého obyvateľstva spôsobí nárast výdavkov na lekársku starostlivosť. Viac peňazí bude treba teda vynaložiť na neinvestičné výdavky. Vyššia váha dôchodcov Okrem ekonomických dôsledkov nárast počtu obyvateľov vo vyššom veku spôsobí určitú zmenu, ktorú možno nazvať zmenou spoločenskej klímy, alebo jednoducho „spoločenskou zmenou“. Doba, kedy pomer detí a dôchodcov bude v podstate opačný ako dnes, bude dobou, kde budú platiť iné písané i nepísané spoločenské, kultúrne, sociálne pravidlá i normy. Váha dôchodcov v spoločnosti bude vyššia, nielen kvôli ich počtu, ale aj vyššej aktivite, schopnosti zapájať sa do života a pod. Zmení sa aj správanie politických strán, ktoré svoje programy budú viac zameriavať práve na túto generáciu. Možno predpokladať vznik menších priestorov, regiónov, kde bude veľmi vysoký podiel starého obyvateľstva. Za špecifické možno považovať demografické dôsledky vývoja neintegrovanej časti rómskej populácie. Väčšina tejto populácie je lokalizovaná na východnom Slovensku. Najvypuklejší je problém v rámci osád s veľmi nízkou životnou úrovňou. Hoci je predpoklad postupnej spoločenskej integrácie Rómov a následného znižovania ich plodnosti, problémy spojené s vysokou plodnosťou, chorobnosťou, slabým uplatnením na trhu práce a sociálnym napätím budú viditeľné aj v budúcnosti. Spracované z podkladov Štatistického úradu SR a MPSVaR SR