Demaskovať škaredý antiamerikanizmus

Veľkí kritici americkej zahraničnej politiky musia často čeliť obvineniam z „antiamerikanizmu“. Hoci väčšina ľudí v USA nesúhlasí s domnienkami a vojenskými plánmi Washingtonu, niektorí komentátori-veteráni sa nemôžu udržať a radi siahnu po ošúchanej pseudovlasteneckej demagógii. Celkom typický bol výbuch Rusha Limbaugha, ktorý ešte pred irackou vojnou povedal svojim rozhlasovým poslucháčom: „Chcel by som povedať niečo o týchto protivojnových demonštrantoch. Nie, nevážme slová, nazvime ich tým, čím sú – antiamerickými demonštrantmi.“ O niekoľko týždňov neskôr kongresman Joe Scarborough, rastúca hviezda Republikánskej strany, povedal na MSNBC: „Títo ľavicoví zástancovia antiamerikanizmu majú vždy voľné pole. Nie je načase prinútiť ich postaviť sa a zodpovedať za ich názory, ktoré môžu poškodiť morálku amerických jednotiek?“ Dnes, keď Slnko nikdy nezapadá nad základňami amerických jednotiek, nie je toto epiteton len zbraňou proti domácim disidentom či zahraničným nepriateľom. Takisto dobre sa dá použiť aj proti spojencom. V posledných mesiacoch bola ako „antiamerická“ vykresľovaná dokonca aj európska jednota. Vo svojom veľkom článku, uverejnenom na sklonku leta v mierne liberálnom New Republic, Andrew Sullivan varoval, že „s predložením novej federalistickej ústavy pre „Spojené štáty európske“ v júni t.r. bude antiamerický trend nenápadne, no pevne inštitucionalizovaný“. Sullivan dodal: „Je najvyšší čas, aby sa Američania prebrali a uvideli túto hrozbu v pravom svetle.“ Rovnaké hlasy počuť z pravicového krídla, ktoré zastupuje napríklad The Weekly Standard. Pod titulkom Amerika potrebuje serióznu európsku politiku jeden z redaktorov vyhlasuje, že „antiamerický posun v EÚ je dôvodom na znepokojenie. Prinajmenšom by to mal byť pre Washington signál, aby prehodnotil svoj tradičný entuziazmus pre ďalšiu európsku integráciu. Tak ako britský vstup do eurozóny uľahčí situáciu americkým podnikateľom (a turistom), v rovnakej miere ju určite sťaží americkým diplomatom.“ A článok by mohol dodať aj „americkým vojenským plánovačom“. Elastická nálepka antiamerikanizmu pasuje na mnoho prípadov. Rutinne stigmatizuje aktivity a nálady, ktoré nesedia rozhodovateľom vo Washingtone. A tak sú „antiamerickí“ teroristi z al-Káidy, rozhnevaní Iračania unavení z okupácie, neochotní nemeckí a francúzski lídri, vnútorná opozícia v britskej Labouristickej strane. A ktorýkoľvek Američan nepodporujúci dostatočne svoju vládu. Predstavitelia vo Washingtone sú omámení vlastnými prioritami – minúť každý deň na armádu viac ako 1 miliardu dolárov. Medzičasom sa podpora médií pre budovanie impéria oslabila – niekedy drsnou – kritikou. No bez volania po odpore. V mnohých prípadoch je strach z označenia „antiamerický“ väčší ako nadšenie pre „americký mier“. Pár týždňov pred tým, ako sa stal šéfredaktorom New York Times, napísal Bill Keller esej o debakli spravodajských služieb v Iraku: „Pravda je, že stroj na zber informácií, ktorý má radiť našim lídrom v otázkach mieru a vojny, prejavuje znaky korupcie. Z môjho pohľadu je to vážny problém, no nie preto, že by to spochybňovalo vojnu, ktorú sme vyhrali. Je to problém, pretože nás to oslabuje pre vojny, ktorým musíme ešte vždy čeliť.“ O vojnách, „ktorým musíme ešte vždy čeliť“, sa opakovane hovorí ako o nevyhnutných. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch tak mnohí komentátori budú naďalej klásť na rovnakú úroveň odpor voči vojne a antiamerikanizmus. No takáto zahmlievajúca rétorika nemôže zakryť deštruktívnu agendu. Dlhá správa vydaná v strede leta v Los Angeles Times prichádza k záveru, že predstavitelia Pentagónu „pozorne študujú irackú lekciu, aby zabezpečili, že ďalšie prevzatie kontroly nad cudzou krajinou Spojenými štátmi už prebehne hladšie“. Mimoriadny asistent Donalda Rumsfelda bol optimistický: „Časom sa budeme zlepšovať.“ Lawrence Di Rita dodal:„Vždy sme chápali čas po ukončení bojov ako fázu“ nezávislú od samotného boja, no „budúcnosť vojny spočíva v tom, že tieto veci bude treba chápať omnoho kontinuálnejšie. … Tým, že to budeme robiť častejšie, sa budeme zlepšovať.“ Zatiaľ čo politickí velitelia to plánujú „robiť častejšie“, tí, ktorí s nimi nesúhlasia, sa musia pripraviť, že budú nazvaní „antiamerickými“. Článok uverejnil internetový magazín Z-mag Preložil Radovan Geist