Zdá sa, že euro máme „vo vrecku“. Všetky najnovšie údaje zverejnené tesne pred definitívnym rozhodnutím Európskej komisie nasvedčujú tomu, že jej rozhodnutie o našom vstupe do menovej únie už nemôže byť iné, ako pozitívne. Teda pre tých, ktorí sa na zavedenie eura na Slovensku tešia. Pre ekonomiku (ako keby ekonomika bola nejaká osoba) je to dobrá správa, aspoň v globále to tak vyzerá. Avšak okrem správ okolo nášho prijatia eu-ra prichádzajú zo Západu pre našu ekonomiku aj menej veselé správy. A väčšina z nich viac či menej negatívne zasiahne aj obyčajných ľudí. Jednou z nich je posun dôsledkov hypotekárnej krízy na starý kontinent. Stále to vyzerá tak, že by nás táto „cunami“ predsa len nemala zasiahnuť tak veľmi, ako americké hospodárstvo, ale úplne bez otrasov to neprežijeme. Postupný pokles hospodárskeho rastu je prirodzený vo svetle globálnej ekonomiky a napokon sám o sebe nemusí byť vnímaný negatívne, a to nielen preto, že ešte stále bude výrazne vyšší ako v mnohých vyspelých krajinách. Treba si napríklad uvedomiť, že ho budeme každý rok počítať z vyšších základov, preto nižší rast automaticky neznamená, že ekonomika prestáva „šliapať“. Nesporne je však nepríjemným dôsledkom hypotekárnej krízy zvýšená opatrnosť bánk pri poskytovaní úverov, ktorá sa s istým časovým posunom, a určite nie tak katastrofálne, prejaví aj u nás. Niektorí bankoví analytici už tento mesiac (hoci zatiaľ nie veľmi nahlas) upozornili, že musíme počítať s istým nárastom úrokov možno už v tomto, najneskôr však v budúcom roku. Inými slovami, za požičané peniaze budeme musieť vrátiť viac, než musíme teraz. A to nebude platiť len o nových úveroch, ale aj o starých. Dobre si vo svojich úverových zmluvách pozrite dohody o úrokoch. Ak ich nemáte fixované, je veľmi pravdepodobné, že v najbližších dvanástich mesiacoch vám hrozí ich zvýšenie. Pre niekoho to nemusí znamenať záťaž hodnú veľkej pozornosti, ale ľuďom s podpriemernými, ba možno aj priemernými príjmami to môže poriadne skomplikovať život. Vyššie úroky budú znamenať vyššie alebo dlhšie splátky, v najhoršom prípade jedno i druhé. A to aj pri najdôležitejších hypotekárnych úveroch, na ktorých dnes stojí zabezpečenie bývania mladých ľudí. Situáciu by preto mali pozorne sledovať nielen zadlžení občania, ale aj politici. Autor je ekonomický novinár