Žijeme v čase, ktorý všetko nielen spochybňuje, ale aj priamo stavia na hlavu. Preto nikoho neprekvapuje, že ani staručký pán Charles Darwin nezostal nedotknutý a na jeho evolučnej teórii vývoja živočíšnych druhov sa niektoré živočíšne druhy začali veselo popásať.
Niekoľko uplynulých rokov však skôr naznačuje, že človek už dosiahol vo svojom vývoji vrchol a teraz sa pomaly začína podľa sínusoidy posúvať smerom dolu. Inak povedané – opice sa prestali meniť na človeka, začal sa opačný proces, počas ktorého sa človek mení na opicu napodobňujúcu kohokoľvek a čokoľvek, len aby si zabezpečil pravidelný prísun výživných banánov prvej akostnej triedy. Jedincov, ktorí klesajúcu sínusoidu reprezentujú v praxi, poznáte veľmi ľahko. Zaujímavé, že to bývajú poväčšine absolventi leningradských či moskovských vysokých škôl, alebo bývalí praktikanti z Castrovej Kuby, ktorí si i do ponovembrového obdobia priniesli obdivuhodné orientačné schopnosti bezpečne ich navigujúce k najbližšiemu výhodne položenému análnemu otvoru, do ktorého sa môžu lukratívne uchýliť. Ich oblečenie je uhladené, gestikulácia primeraná, argumenty zanedbaniahodné. Ako modlitebné mlynčeky budhistických mníchov chrčia bez rozmyslu frázy o tom, že štát je najhorší vlastník, každý sa musí postarať sám o seba, európske štruktúry sú našou spásou a podobne. Veru, nájde sa medzi nami veľa takých, ktorí sú kedykoľvek ochotní zabudnúť, že sú občanmi krajiny, ktorá mala svetoznámu univerzitu už niekoľko rokov pred objavením Ameriky a sú schopní ochotne, priam na povel vydávať svoje neartikulované obdivné ,,waw“, takže človek často ani poriadne nevie, z ktorého telesného otvoru ten zvuk vlastne vychádza.
Amerikanizácia nám, samozrejme, prináša rozličné duševné i fyzické vnemy a pôžitky. Napríklad dvanásť a viachodinový pracovný čas, mastné fašírky v spľasnutej žemli, párok v rožku pripomínajúci koaxiálny kábel, a starého blázna z Kentucky, ktorý v televíznej reklame mľaská a slintá nad vyprážanými kuracími kosťami nazývanými rýdzo propagandisticky „pikantnými kuracími krídelkami“. Naše staré mamy, vychýrené kuchárky, by zaplakali. A starí otcovia by zaiste neveriaco krútili hlavami nad tým, prečo si tak statočne špiníme do vlastného hniezda v úsilí zavrhnúť na požiadanie kedykoľvek čokoľvek z našej histórie, len aby sme nadobudli pocit, že už nie sme žobráci, lebo nám z uctievaného Západu prisľúbili nový žobrácky klobúk.
Slováci tvoria pomerne inteligentný národ, ktorý má však tendenciu vyhynúť v dôsledku zblbnutia. Darwin mal predsa len pravdu. Vzostupná krivka jeho evolučnej teórie nás čochvíľa zrazí z dvoch nôh na štyri. A pomocou štyroch rovnocenných končatín sa oveľa pohodlnejšie lezie po stromoch, kam nás onedlho zaženú ekonomické reformy tých, čo nás už vo vývoji predstihli a, keďže sú mimoriadne talentovaní, už dnes sú opicovatejší ako rodené opice. Ak po tisícročiach sa, presne podľa Darwina, budú opice znovu stavať na zadné a zliezať na zem, verte, že v ich prvých radoch budú smelo kráčať práve tí, ktorí sa dnes medzi prvými na tie stromy šplhajú.
