Rok 2005 budú na Slovensku okrem iných zlých správ pre radových občanov charakterizovať aj zvyšujúce sa dane a rôzne poplatky. Je to dôsledok tzv. reformy verejnej správy, v ktorej rámci sa vláda zbavila finančne náročných služieb pre občanov. Presunula ich na samosprávy, ktoré teraz musia získať potrebné peniaze. To, čo nevládala financovať vláda, musia financovať obce, mestá a samosprávne kraje. Už aj najväčší optimisti zo samospráv sa na vlastnej koži presviedčajú, v čom bola podstata tejto „reformy“. Nepriniesla menej úradníkov ani lacnejšiu verejnú správu, nezjednodušila ju a už vôbec ju nezmodernizovala. Presun „kompetencií“ je v skutočnosti presunom zodpovednosti za oblasti, v ktorých vláda svoju zodpovednosť nedokázala, resp. nebola ochotná niesť. Samosprávam sa z toho začína „z kečky pariť“ a spolu s nimi sa už onedlho bude aj obyčajným ľuďom. Vláda: rodič, ktorý kašle na deti Vláda sa v tomto prípade zachovala tak ako rodič, ktorí zrazu prestane voziť svoje deti do školy a nechá ich ísť pešo alebo autobusom. Pravdaže, rýchlo zistí, že má v peňaženke viac peňazí než predtým, a pritom nemusel ani zvýšiť svoje príjmy. Lenže deti musia vstávať o hodinu skôr, niesť ťažké aktovky na pleciach oveľa dlhšie a v zime navyše mrznúť pri čakaní na stále meškajúci autobus. Alebo sa z už aj tak mizerného vreckového poskladať na benzín susedovi, ktorí autom jazdí každý deň do práce. Rodič sa teda môže deťom chváliť, ako dobre hospodári s rodinnými peniazmi, ale tie z toho nemajú nič. Iba problémy a výdavky navyše. Minuloročné znižovanie centrálnych priamych daní totiž okrem zvyšovania nepriamych daní sprevádzalo aj masívne zbavovanie sa povinností, ktorých plnenie dovtedy financovala vláda zo štátneho rozpočtu. Ak za niečo prestanete platiť, naozaj nie je ťažké pochváliť sa, koľko ste ušetrili. Školy, centrá voľného času, verejná hromadná doprava, matriky, stavebné konanie, cesty. O to všetko sa staral štát a o to všetko sa teraz musia starať samosprávy. Tie však nemajú dostatok peňazí, a tak v prvom rade robia selektívne to, čo štát urobil plošne. Zbavujú sa toto, čo nedokážu financovať. Päťnásobné zvýšenie poplatku Napríklad v Prešove zaniklo 6 škôl. „Museli sme sa prispôsobiť novému spôsobu financovania. Ten mestám a obciam neumožňuje udržať doterajšiu sieť škôl,“ argumentuje tlačový tajomník mestského úradu Michal Kaliňák. Likvidácia škôl teda nebola výsledkom premyslenej a dlhodobo pripravovanej stratégie rozvoja školstva v meste. „Na niečo také nebol čas.“ Rovnaký prístup po celom Slovensku potvrdzuje podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. „Išlo o to, aby od septembra 2004 nemuseli samosprávy prevádzkovať školy, na ktoré nemajú dosť peňazí.“ Štátna dotácia na žiaka bude podľa neho stačiť iba na základnú prevádzku. „Zaplatíme mzdy, energie, upratovanie, kriedu, možno poštovné a telefóny, ale často už aj rozbité okno či tečúci vodovodný kohútik riešime cez rodičov.“ Lenže žiadna štatistika neuvádza, koľko mydiel, čistiacich prostriedkov, toaletného papiera, ale aj obyčajného papiera na písanie, farebného papiera či dokonca máp alebo glóbusov musia priniesť do školy žiaci. Ba rodičia musia platiť dokonca aj učebnice cudzích jazykov, doplnkovú literatúru a tlač, exkurzie a školy v prírode, čo je neoddeliteľná súčasť výučby na školách, ktoré sú podľa ústavy pre všetkých bezplatné. „Sme radi, ak nájdeme peniaze na nevyhnutné opravy a rekonštrukcie, poprípade na obnovu športového ihriska pri škole alebo telocvične,“ opisuje pretrvávajúcu mizériu M. Kaliňák. „O modernom školstve 21. storočia nemôže byť ani reči. Iba ak vďaka sponzorom a rodičom,“ dopĺňa. Tisíce z nich určite pred mesiacom nepotešila správa, že od januára budú platiť vyšší poplatok za tzv. školskú družinu, čiže klub detí. V Stupave neďaleko Bratislavy vzrástol poplatok až 5-násobne! „Predtým sa platilo 50 korún na žiaka, odteraz sa platí 250 korún,“ hovorí riaditeľ školy Ladislav Csillaghy a vysvetľuje: „Nemôžeme prevádzkovať klub bez toho, aby sme nekupovali pomôcky a materiál na rôzne činnosti. Deťom chceme ponúknuť plnohodnotné využitie voľného času po vyučovaní.“ A na to vláda svojimi dotáciami na žiaka nemyslí. „Využili sme to, čo nám umožňuje nová vyhláška ministerstva školstva,“ vysvetľuje L. Csillaghy. Vyhláška č. 588/2004 Z. z. umožňuje zvýšiť poplatky. A to je popri „priamych platbách“ občanov za všeličo možné druhý spôsob získavania peňazí, ktorý vláda pripravila pre samosprávy. Likvidácia internetových kaviarní Od začiatku tohto roka môžu obce a mestá vyberať až 7 nových daní! „Dokopy máme 8 druhov daní a jeden poplatok,“ informuje hovorkyňa ZMOS Oľga Gáfriková. Pri určovaní ich výšky nedal štát v zákone obecným a mestským zastupiteľstvám takmer žiadne obmedzenia. V Prešove sa zvýšili viaceré dane. „Najvýraznejšie daň z nehnuteľností, z ktorej by sme mali tento rok získať o 20 miliónov korún viac ako vlani,“ konštatuje M. Kaliňák. Podľa O. Gáfrikovej pristupujú miestne samosprávy k zvyšovaniu daní citlivo, ale musia brať ohľad aj na svoje rozpočty. „Výnosy z niektorých daní sú mizivé. Veď ako vysoko sa už môže vyšplhať daň za psa, aby to ľudia ešte zvládli?“ Rozruch spôsobila napríklad „daň za nevýherné hracie prístroje“. V Piešťanoch, Žiline či Nitre sa začiatkom decembra objavili návrhy vo výške dvadsaťtisíc korún, v Senci navrhovali dokonca dvadsaťpäťtisíc korún za rok. Problém vypukol vo chvíli, keď odborníci upozornili, že táto daň sa vzťahuje aj na počítače v internetových kaviarňach. „Vo väčšine prípadov schválenie takýchto všeobecne záväzných nariadení (VZN) spôsobí zánik internetových kaviarní, pretože nie je mysliteľné platiť daň vo výške niekoľkokrát prekračujúcej hospodársky výsledok,“ varuje Jozef Krupka z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ľudia (opäť) prehrávajú V Banskej Bystrici či v Košiciach poslanci napriek týmto výhradám schválili daň vo výške 20tisíc korún na rok. „Je to ako Sofiina voľby: buď pomôžete internetovej kaviarni a budú vám chýbať peniaze na celonočné osvetlenie ulíc, čo súvisí s bezpečnosťou ľudí, alebo naopak,“ bráni rozhodnutie samospráv Oľga Gáfriková. Michala Kaliňáka zasa hnevá, že prešovský dopravný podnik „bude musieť zaplatiť samosprávnemu kraju takmer 2 milióny,“ hoci „využíva predovšetkým komunikácie v meste a neposkytuje medzimestskú dopravu, ako je to v prípade podnikov SAD“. A o cesty v meste sa nestará kraj, ale mesto samotné. Lenže samosprávy sú v nezávideniahodnej situácii. Musia sa starať o niečo, čo im donedávna ešte nepatrilo, ale nedostali na to dosť peňazí. A vláda nespokojným občanom škodoradostne hovorí: na nás sa neobracajte, to už nepatrí nám, o to sa mi už nestaráme, obráťte sa na svojich starostov a primátorov. Minuloročné veľké vládne reči o znižovaní daní a viacnásobné sľuby znížiť aj odvody sú v skutočnosti iba podvodom či prinajmenšom zavádzaním ľudí. Hovorí sa, že pri každej zmene niekto získa a niekto niečo aj stratí. Je načase, aby Slovensko malo vládu, pri ktorej budú častejšie víťazmi radoví občania. Miestne dane a poplatky
Názov dane a poplatku Sadzba – daň z nehnuteľností voľná s výnimkou nadzemných podlaží – daň za psa voľná – daň za užívanie verejného priestranstva voľná – daň za ubytovanie voľná – daň za predajné automaty voľná – daň za nevýherné hracie prístroje voľná – daň za vjazd a zotrvanie motorového voľná vozidla v historickej časti mesta – daň za jadrové zariadenie pevne určená – miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady určená horná i spodná hranica Zdroj: zákon č. 582/2004 Z. z. Obecné rozpočty v roku 2005 (v miliardách korún) Dotácia zo štátneho rozpočtu – 23,7 miliardy Podiel na dani z príjmov – 23,5 miliardy Výnosy miestnych daní a iné vlastné príjmy – 23 miliárd
