Ďalšie rošády v HZDS

Mimoriadny snem HZDS priniesol cez víkend ďalšiu kapitolu neuveriteľnej personálnej práce Vladimíra Mečiara. Líder hnutia je zjavne mimo politickej a spoločenskej reality a ľudia okolo neho evidentne nemajú buď dosť chuti, alebo odvahy, aby aspoň trochu zreálnili jeho rozhodovanie. Personálne zmeny vo vedúcich funkciách sa opakujú so železnou pravidelnosťou po každom väčšom probléme a po čase sa vždy ukáže, že V. Mečiar ich musí robiť opäť. Skutočný problém je však práve v tom ako a prečo ich robí. Nie je to tak dávno, keď sa novým podpredsedom hnutia stal Miroslav Jureňa. V čase, keď bol novou tvárou slovenskej politiky a razantným – a nemožno poprieť, že aj sympatickým – ministrom pôdohospodárstva sa v nejednom komentári objavovali úvahy, že si ho V. Mečiar vybral za korunného princa alebo minimálne nového ťahúňa verejnej mienky. Vyzeralo to tak dokonca aj v čase, keď M. Jureňa musel odísť z vlády a vyzerá to tak, že tomu uveril aj on sám. Preto po príchode Zdenky Kramplovej na post ministerky tu a tam prenikli z vnútra HZDS informácie, že jej predchodca vraj robí všetko preto, aby sa jej čo najskôr pomstil, a to tak, že aj ona bude musieť odísť. Výsledok už všetci poznáme. Ten však nie je len v odchode Z. Kramplovej z ministerstva a funkcie ústrednej tajomníčky HZDS, ale predovšetkým v prehĺbení vnútorného rozkolu v hnutí. Boj proti Z. Kramplovej poškodil jej samej oveľa menej, než Ľudovej strane HZDS, ktorá sa prezentovala ako rozhádaná strana, zmietaná vnútornými spormi a korupčnými škandálmi. A bol to V. Mečiar, kto M. Jureňovi dovolil ísť až „na doraz“. Keby v ňom M. Jureňa necítil oporu, nikdy by po Z. Kramplovej tak nešiel. Odstúpenie M. Jureňu je daňou za upokojenie vnútorných pomerov, pretože členovia HZDS, aj jeho funkcionári videli, čo sa deje, kto je za to zodpovedný a kam to celé dospelo. Odchádzajúcich nahradili mladíci, čo by sa mohlo považovať za sympatický pokus omladiť vedenie strany. Je však zrejmé, že ani najnovšie personálne výmeny neprinesú HZDS očakávaný pozitívny zvrat. Obaja štátni tajomníci už totiž ukázali, nakoľko sú (ne)schopní priniesť do plachiet hnutia nový vietor. Čo iné však možno čakať, keď v tejto strane do nich dúcha iba jediný muž? Autor je publicista