V roku 2008 písal denník Sydney Morning Herald o „obavách“ vlád Spojených štátov amerických a Austrálie z prítomnosti kubánskeho zdravotného personálu v Južnej Ázii a v Tichomorí, pričom uvádzal, že ide o „ohrozenie regionálnej bezpečnosti“. Nešlo o ojedinelý prípad.
Je pozoruhodné, že najväčšia svetová mocnosť, ktorá iniciovala dve koloniálne vojny v Ázii, a jej prvoradý spojenec v južnom Tichomorí, sa obávajú výkonu lekárskej starostlivosti, teda prejavu ľudskej solidarity krajiny, ktorá má len čosi vyše 11 miliónov obyvateľov a ktorá je navyše vystavená pretrvávajúcej nevraživosti a ekonomickému embargu severného hegemóna. Na rozdiel od vojenských jednotiek a základní Washingtonu sú pracovníci kubánskeho zdravotníctva v uvedených regiónoch preto, aby zachraňovali životy, a ich účasť si vyžiadali miestne národné vlády. Ide o oblasti, kam sa prakticky nikdy nijaký lekár nedostal, buď pre nedostatok zdravotníckeho personálu v týchto krajinách, alebo preto, že ten v tých oblastiach odmieta pracovať.
Medzinárodná kubánska lekárska spolupráca nie je nič nové pod slnkom. Je súčasťou tradície solidarity podporovanej kubánskou revolúciou od roku 1960, keď sa skupina kubánskych lekárov podieľala na opatere obetí vtedajšieho zemetrasenia v Čile a ktorá pokračovala vyslaním lekárskeho tímu do Alžírska, čerstvo oslobodeného spod francúzskej koloniálnej nadvlády. V tom istom období emigrovala z Kuby do USA približne polovica lekárov. V súčasnosti však má karibský ostrov štrnásťnásobne viac lekárov a zdravotníkov na počet obyvateľov, ako najpriaznivejší pomer počtu lekárov voči obyvateľstvu na svete. Jedine tak mohla Kuba vytvoriť a upevniť systém bezplatnej a univerzálnej zdravotníckej starostlivosti, aký nemá vo svete obdobu. Zavedenie tohto najzákladnejšieho ľudského práva do praxe je jedinečným prínosom pre dôstojnosť ľudského života, najmä ak uvážime, že väčšine ľudí na planéte sa upiera. V časoch víťazstva revolúcie existovala na Kube jediná lekárska fakulta. Dnes je ich na celom ostrove 22 a patrí k nim aj Latinskoamerická škola medicíny (Escuela Latinoamericana de Medicina), na ktorej študuje 10-tisíc študentov z 28 krajín sveta, vrátane mladých ľudí z Karibiku, čiernej a arabskej Afriky, z Ázie a z chudobných vrstiev obyvateľstva USA.
S kubánskym zdravotníctvom spolupracuje vyše 80 krajín sveta a 14 krajín využíva Program kompletnej zdravotníckej starostlivosti pre Latinskú Ameriku, Karibik, Afriku a Áziu (Programa de Atención Médica Integral para América Latina, el Caribe, Africa y Asia), ktorý vznikol z iniciatívy Fidela Castra, keď do oblasti Strednej Ameriky vzhľadom na ničivý hurikán Mitch vyslali viaceré kubánske zdravotnícke oddiely. Program okrem iného pomáha Haiti, Belize, Guatemale, Hondurasu, Nikarague, Bolívii, Laosu a Východnému Timoru.
Prípad Haiti je priam symbolický, keďže národ tejto krajiny, ktorý bol priekopníkom nezávislosti a oslobodenia čiernych otrokov v Latinskej Amerike, patrí dnes medzi najbiednejšie národy sveta. Navyše je vystavený nekončiacim sa vojenským zásahom, čo je cena, ktorú veľmoci vyrubili krajine za jej trúfalosť. Zdravotnícku pomoc získava až 75 percent obyvateľov od kubánskych tímov, ktoré na ostrove navyše robia aj osvetovú a vzdelávaciu činnosť, ako aj preventívnu medicínu. Kubánski medici v nijakej krajine nevstupujú do miestnej politiky, svoju činnosť však na rôznych úrovniach koordinujú s vládami, ľudovými hnutiami, komunálnymi reprezentantmi a s cirkvami. Kuba a Venezuela vybudovali na Haiti tri integrované diagnostické centrá a v budúcnosti sa má ich počet zvýšiť na desať – jedno pre každý okres. V nich budú kubánski a novopečení haitskí zdravotníci vyštudovaní na Kube robiť bezplatnú chirurgickú, kardiologickú, gynekologickú a terapeutickú prax, a na Haiti pribudne rádiografia, ultrazvuk a klinické laboratórium. Samotné Haiti má dvetisíc vlastných lekárov, z ktorých väčšina pracuje v hlavnom meste na súkromných klinikách, takže pre drvivú väčšinu obyvateľstva nie sú ich služby dostupné. Už len tento údaj nám umožňuje oceniť význam činnosti približne 500 kubánskych zdravotníkov a ich haitských kolegov vyštudovaných na Kube. V krajinách ako Belize napríklad pochádza polovica zdravotníkov z Kuby a v Guatemale, Hondurase či Nikarague poskytujú kubánski lekári opateru niekoľkým miliónom osôb.
V OSN vystúpila Kuba s návrhom programu odstraňovania vírusu HIV v Afrike. Aktívnu zdravotnícku starostlivosť a osvetu by poskytovali lekári a zdravotníci z Kuby na základe finančného fondu podporujúceho liečivá, ktorý by mali vytvoriť bohaté krajiny. Na ich odpoveď sa však ešte stále sa čaká.
Článok bol uverejnený na www. alainet.org Preložila Silvia Ruppeldtová
