Dajme STOP vtáčiemu holokaustu

Už v najbližšom období by do Európy mali opäť priletieť sťahovavé vtáky, tak ako každý rok. Nebolo by to nič výnimočné – keby tento rok vo svete a, žiaľ, už aj na Slovensku nevyčíňala nám všetkým dobre známa vtáčia chrípka. Mimochodom, slovné spojenie „vtáčia chrípka“ bolo najviac používaným slovným spojením v roku 2005 a zdá sa, že bude aj tento rok. Niet sa čomu čudovať, v médiách sa táto choroba objavuje každý deň a tak sú ľudia plní obáv a strachu. Nie je to inak ani na Slovensku: ľudia objavujú mŕtvych vtákov, prestávajú kŕmiť holubov na ulici či labute v jazierkach. Nájdu sa však i aktívnejší – nič nenechajú na náhodu a tak už teraz si chystajú nejakú tú zbraň, aby nepriateľa mohli ničiť. Iní si zasa hľadajú dlhé palice, aby „zvládli“ každé hniezdo v okolí svojho domu, a možno bude o chvíľu na trhu na predaj aj alarm proti votrelcom v záhrade… Strach a panika v Európe i na Slovensku. Dúfajme, že k stavu, ktorý som opísal, nedôjde, že ľudia počúvajú v správach nielen o svojom vlastnom ohrození, ale aj veľkej hrozbe vtákom. A preto by sme im to nemali ešte viac sťažovať, ale možno práve naopak – viac chrániť. Okrem voľne žijúcich vtákov je ohrozená aj domáca hydina. Ako ju ochrániť, je verejne známe. Možno však očakávať, že vtáčia chrípka sa u hydiny objaví. Dúfajme, že v tejto súvislosti sa Slovensko zaradí medzi naozaj vyspelé krajiny a pri ich utrácaní nebudeme svedkami takých hrôzostrašných javov, ako sme sledovali pri morbídnom zabíjaní vtákov prednedávnom v Ázii, keď sme v televízii videli upaľovať živé kurence či hýbajúce sa igelitové vrecia. Pokúšam sa byť optimistom, ale aj tak o tom pochybujem, lebo viem, ako to s týraním zvierat na Slovensku, žiaľ, naozaj je. Preto nenechajme nič na náhodu a nedopusťme, aby nešťastie bolo prehlbované ešte aj týraním zvierat, ktoré je, mimochodom, aj na Slovensku trestné. Autor je pedagóg a publicista