IV.
Pre Európu je mier najlepšia vec aj najlepšia budúcnosť! Vojna medzi Rusmi a Ukrajincami pokračuje a ďalej ničí ľudské životy. To už nie je iba záležitosť Rusov a Ukrajincov. Balansujeme na hrane veľkej vojny – možno najväčšej, ktorú ľudia a história zaznamenali…?
Zdá sa mi, že až príliš ľahko, dá sa povedať aj nezodpovedne, reagujeme: čo sa teraz okolo nás deje a čím ďalej a viacej aj u nás? Keď tečie krv, ľudia utekajú pred vojnou a biedou a my aj u nás manipulujeme s citmi, myslením a rozumom ľudí. Pripomeňme si, čo o takejto situácii povedal v auguste – septembri v r. 1914 Pavel Országh Hviezdoslav vo svojich Krvavých sonetoch:
„Spev o krvi: – ký divý pomysel!? –
A o akej? – Ak o tej, ktorá žiari
sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári,
či jejž crk u decka v smev zabronel,“
a silnejšie ďalej:
„Ó, krv je vlaha divotvorná! – Skrytá,
jak vzácny mušt, vrie v srdca pohári,
až udrie v ústroj silou vlnobitia;
s tým v tepnách v ruch sa, v mluno prevarí
a vôľu tvorčiu, zajme kolo žitia…
Či myslia na to kedy mäsiari?“
Čo k tomu dodať a povedať: akosi rýchlo sme teraz v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou, najmä po skúsenostiam s prvou a druhou svetovou vojnou, zabudli volať po mieri! Volať po pravde a principiálne ju obhajovať, nabádať k bratstvu a láske. Teraz sa nosí a panuje lož, do krajnosti dohnaná manipulácia a faloš!
V.
Hádam sme tak hlboko museli klesnúť a aj klesli v porovnaní s minulosťou viacej dávnou a až nie tak dávnou…?
Robím, čo sa dá v hlbokej pokore a kritickej sebareflexii pochopiť egoistické rozpory, nepokoje a úpadok v súčasnom slovanskom svete. Teraz sme postihnutí vojnou! Všetci okolo nás hovoria, aby sme zabudli na svoje vekami plodené, pestované a zveľaďované slovanské hodnoty. Osobitne tú ich podstatu, že nie sme tu preto a nemali by sme byť preto, aby sme vládli nad svetom, ale sme tu predovšetkým kvôli tomu, aby sme svet zveľaďovali! Zveľaďovať, v mojom ponímaní, to predovšetkým znamená: mať rád svoju zem, svoju roľu, na nej orať a siať, zberať obilie, vďaka nej zaplniť svoje stodoly a sýpky, každý deň piecť chutný chlieb a dobré koláče a popritom krásnym slovenským devám a mocným, šumným slovenským šuhajom plodiť nové pokolenie nás Slovákov.
VI.
Či toho sa nám zunovalo? Či tieto pradávne slovenské a slovanské hodnoty máme zavrhnúť? Do čoho sme sa to zaplietli a každým dňom viacej a viacej zaplietame? V tejto súvislosti si znova pomôžem veršami P.O. Hviezdoslava z Krvavých sonetov:
„– Ó, vráť sa skoro, mieru milený!
zavítaj s ratolesťou olivovou
a buď nám zdravím, veselím i chôvou,
v snažení ostňom, kovom v rameni!“
„Zášť – fakľu sváru – medzi plemeny
zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou,
sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou
oporou v hrobe kvília zlomení.“
(Čo sa to deje a čo s tým?, 12. marca 2022)
