ČO SA KDE DEJE

Pirátska ekonomika Politológ Peter Hayes z univerzity v Sunderlande prišiel vo svojej novej štúdii so zaujímavým názorom – predobrazom moderných „investičných fondov“ a fungovania finančného systému je „pirátska ekonomika“ 17. a 18. storočia. V tomto zlatom veku pirátstva sa ľudia s kapitálom združili a vystrojili korzársku loď, ktorá potom „podnikala“ – snažila sa olúpiť lode z iných krajín alebo osady v kolóniách. Takéto „podnikanie“ bolo vysoko rizikové, sľubovalo však aj obrovský zisk – podobne ako pri investovaní na burze. Materské štáty korzárov nielen tolerovali, ale aj podporovali. Prinášali im totiž dane a často aj podiel na zisku, keďže panovníci sa radi stávali v podobných podnikoch podielnikmi (a dnes zas poznáme štátne investičné fondy). Korzári sa podľa Hayesa správali podobne ako súčasní venture kapitalisti – ich jediným záujmom bol zisk; za tým išli dravo, bez ohľadu na obete svojho „podnikania“. Tým sa však podobnosť nekončí. Korzári si vytvárali vlastné štáty – bezpečné prístavy vo vzdialených častiach sveta, kde si vymieňali informácie, no predovšetkým ukrývali zisky aj pred vlastnými vládami. Pirátske prístavy tak vlastne plnili súčasnú funkciu daňových rajov. Úspešných pirátov domáce štáty odmeňovali, dostávali šľachtické tituly a stali sa z nich vážení občania. A tak ich potomkovia, uzatvára Haynes, možno dnes kráčajú po palubách moderných firiem. USA sa „hviezdnych vojen“ nevzdávajú Spojené štáty americké sa vracajú k projektu, ktorý bol už raz odmietnutý ako neracionálne drahý a neefektívny – Kongres schválil v rámci obranného rozpočtu aj päť miliónov dolárov na nezávislú štúdiu o možnosti vytvorenia vesmírnej protiraketovej obrany. O obrane založenej na systéme družíc schopných zaznamenať a zastaviť raketový útok uvažoval prezident Reagan na konci studenej vojny. Koncept „hviezdnych vojen“ bol však neskôr zamietnutý ako príliš drahý, technologicky nedostatočne účinný a po rozpade východného bloku nepotrebný. Súčasná Bushova administratíva sa však netajila úmyslami oživiť ho. Minulý rok Kongres odmietol poskytnúť 10 miliónov dolárov na štúdiu o uskutočniteľnosti, tento rok však návrh prešiel. Washington nevidí hrozbu iba v krajinách, ako sú Severná Kórea a Irán, ale aj v Číne. Poradný zbor ministerky zahraničných vecí Condoleezzy Riceovej v správe, ktorá prenikla do americkej tlače, nedávno vyzýval, aby USA čelili rastúcej sile Číny novými raketovými obrannými kapacitami vrátane plného využitia vesmíru. Päť miliónov dolárov, ktoré schválili na štúdiu, sú od roku 1993, keď demokratmi kontrolovaný Kongres projekt zrušil, prvé peniaze, ktoré dali USA na tento účel zo štátneho rozpočtu. Proraketová loby Independent Working Group odhaduje, že USA majú umiestniť do kozmu protiraketové zariadenia, ktoré ich budú stáť 16,4 miliardy dolárov (v hodnote z roku 2005).