Čo sa to deje okolo nás, u nás a čo s tým?
Čím sa vývoj stáva zložitejší, tým je o ňom viac povrchnejších a chudobnejších výpovedí. Naša súčasnosť nie je výnimkou. Aj v histórii sa to už mnohokrát pritrafilo a zopakovalo. Dovoľte k tomu pár poznámok.
Myslím si, že treba skončiť s krátkozrakými výpoveďami o našej súčasnej dobe, spoločnosti, politickej scéne, o pravici a ľavici a podobne…! Takéto tzv. analýzy a pozície už k nijakému východisku nevedú. Pre potrebnú zmenu u nás doma, pri nás, okolo nás, aj v ostatnom okolitom svete nič nové a podnetné nedávajú. Podľa klasika, je to skôr „krok vpred, dva kroky vzad“.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Pôda doterajšieho postsocialistického spoločenského a politického vývoja sa nám pod nohami roztopila a, bohužiaľ, aj ďalej roztápa. Nemohúcnosť, chaos, náhodné a nastrčené figúrky do vrcholového riadenia krajín, politická nevzdelanosť a praktická nepripravenosť riadiť krajinu, krajiny, bije do očí aj slepému. Bohužiaľ, táto politická „pandémia“ postihla aj naše Slovensko.
A keď sa už treba hlbšie zamyslieť, nemôže byť reč len o našom chotári. Je to pandémia, ktorá sa začala mimo nás, je globálna, globálna aj v politickom rozmere. V rozpore s tým (dokonca antagonistickom) je to, že každý chotár, okres, kraj, štát, región, dokonca aj únie sa chcú zachrániť len sami pre seba, pre seba „podobných“, sebe blízkych a sebe oddaných (čítaj sebe poddaných). Nedobrá cesta, nedobrý smer, skôr veľká bieda, cesta bez východiska, skôr do…
Epidemiologická a najmä s ňou spojená a približujúca sa ekonomická, sociálna celková kríza, ešte len ukáže svoje „oceľové zuby“. Vie a čaká. Vie dobre, že terajšia ľudská pospolitosť sa v týchto krízových časoch nezmohla dať dokopy, zomknúť sa, skôr naopak, ide cestou delenia, rozháranosti, dokonca nenávisti a koristného sebectva. Dnes je najaktuálnejšie heslo: „horí dedina zo stredu, no môj dom je na samom kraji…“
Súčasná bieda sa nás dotkla, postihla všetkých. Jej politické riešenia a tým aj spoločenské, nie sú v nových a staronových stranách. A už nie v nových, staronových sponzoroch (čítaj oligarchoch). Tento zvrátený systém sa vyčerpal – je najväčším rozkladným elementom, zhubným nádorom nielen nášho politického, ale aj spoločensko-štátneho systému. Politiku a vrcholového politika nemožno vykonštruovať iba cez sociálne siete a zahraničných politických technológov a sponzorov. Poznajúc Slovensko, zmýšľanie a dušu mojich spoluobčanov, iba politici a politické hnutia spojené s ľuďmi, okolo nich a pre nich majú v budúcnosti šancu na úspech. V tejto súvislosti dozrel čas aj na zmenu nášho volebného zákona. Podstata tejto zmeny spočíva v tom, aby ľudia z lazov, obcí, okresov a krajov mohli viac a jednoznačne rozhodovať, kto ich bude zastupovať a v ich mene rozhodovať v najvyššom orgáne všeľudového zastupiteľského orgánu, ktorým je parlament Slovenskej republiky.
Volá sa po predčasných voľbách. Čo to bude? O čom to bude? Staré piesne s prezlečenými spevákmi? Prezlečení speváci so starými piesňami? Alebo už vôbec nič: staré piesne so starými spevákmi? Potom už len „… bože ochraňuj túto krajinu…“
(Autor je doc. PhDr. Jozef Migaš, CSc.)
