Čo je za šatkami (4)

Ešte stále je čas dovoleniek a cestovania a nič sa nezmenilo ani na obľúbenosti Turecka a Grécka ako vyhľadávaných dovolenkových oblastí, takže vám ponúkame ďalšiu časť výsledkov práce trojice psychológov, ktorá obe kultúry a ich vzájomné spolužitie priblíži. A nič sa, pravdaže, nezmenilo ani na jej názve O živote istanbulských Grékov, ich historickom, kultúrnom a náboženskom pozadí a o tom, čo majú spoločné Gréci, Turci a Rakúšania, či islam a kresťanstvo. Opäť nás čaká aj Papa Nikos. Papa Nikos strávil istý čas v Grécku, aby sa finančne „zotavil“. Odkedy sa stal kňazom, je predsa chudobný ako kostolná myš. V grécko-pravoslávnej tradícii je tradičný zvyk posväcovať na Veľkú noc hroby. Ľudia za to kňazovi trochu zaplatia. Dohromady je to celkom slušná čiastka. Za normálnych okolností nie je posväcovanie úloha kňaza s vyššou hodnosťou, ale kňaza nižšieho „rangu“. A pretože Papa si pri fajčiarskych prestávkach vyzliekal kňazské rúcho, dostal sa v Grécku do niekoľkých konfliktov, lebo jeho nižšie postavený kolega to považoval za nedôstojné. Cestou na cintorín sa ho preto rozhodol odviesť. Videl, ako kolega pri pohrebe vyjednáva s istou chudobnou ženou o cene za posvätenie rakvy jej manžela. Okrem iných použil kolega Papu Nikosa argument, že za taxík cestou na cintorín zaplatil viac, ako plánoval. Keď to Papa Nikos počul, prešla ho trpezlivosť, dal kolegovi facku a hrubo mu vynadal. Kolega prišiel o svoje kňazské postavenie, a Papa Nikos nesmel viac slúžiť celú omšu. Pravičiarske noviny ho za jeho čin kritizovali, ľavičiarske chválili. Na jeho omše chodili aj komunisti. Božsky hrešiť Neskôr večer zablúdil rozhovor k téme turečtiny. Staroturečtina resp. osmanský jazyk je zmesou starotureckej perzštiny a iných indogermánskych, európskych jazykov. Novoturečtina bola potom od ne-tureckých prvkov očistená. Papa Nikos preložil do novoturečtiny Vyznanie viery. U Papu Nikosa som obdivoval jeho zvláštny dar nadávať. Dokázal skutočne božsky hrešiť. Opýtal som sa ho na jeho názor na patriarchu Bartolomeja. Po nemecky odpovedal celkom diplomaticky, že jeho názor naňho je skôr negatívny, pretože si ho veľmi necení… A potom sa na mňa zadíval a povedal po turecky: „Ich ficke seinen alten und trockenen Arsch.“ (Bozám ho do jeho starej suchej riti). Keď hovoril po turecky, hovoril írečitou hovorovou rečou. Zaujímavý bol náš rozdielny postoj k reči prameniaci z rozdielneho svetonázoru. Hoci mám dvadsaťpäť rokov, pochádzam z konzervatívnej rodiny a hovorím (po turecky) teda relatívne starosvetsky, kým on so svojimi sedemdesiatimi tromi rokmi hovorí skôr novšou rečou. Papa Nikos sa so mnou v priebehu večera neraz rozprával výlučne po turecky (ostatní autori tejto práce a iní prítomní po turecky nevedia). Papa Nikos neraz zvlášť obscénnym spôsobom nadával na nejakého tureckého politika alebo duchovného. Modlil sa za nás kňaz Neskôr sa k nám pripojil aj majiteľ reštaurácie, Alexis, a rozprával nám o svojom živote v Istanbule. Pochádza z Antoche, a prísne vzaté, nie je nijakým istanbulským Grékom. Jeho manželka je Grékyňa. Podľa neho pomenúvajú Gréci svojich synov tureckými menami, lebo sa boja diskriminácie pri vojenskej službe. Z mysle sa im nevytráca strach, že by sa im mohlo niečo stať. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa Alexis, ktorý si k nám prisadol až v priebehu večera, očividne pripravil na štruktúrované, vopred pripravené interview. Sedel pri stole napäto a čakal, že mu položíme otázku vymyslenú zvlášť preňho. My sme však pokračovali v predchádzajúcom voľnom, bezstarostnom rozhovore. Snáď preto, že nebol pri stole od začiatku, akoby sa do rozhovoru nevedel zapojiť, takže sme sa od neho, nanešťastie, veľa nedozvedeli. Neskôr sa zase vzdialil, hoci pri našom odchode z reštaurácie sa s nami nezabudol srdečne rozlúčiť. Keď sme odchádzali, bola už takmer polnoc. Papa Nikosa sme odprevadili takmer domov. Pri rozlúčke nám sľúbil, že sa za nás nasledujúci deň bude modliť. A tak sa za nás celý nasledujúci deň modli sám kňaz! Islam súhlasí s Bibliou Keďže pri našich formálnych aj neformálnych rozhovoroch sme našli veľa spoločných znakov našich náboženstiev, mali sme snahu dozvedieť sa viac o islame, o jeho vzniku, obsahu, o tom, v čo vyznávači islamu veria a ako svoje náboženstvo žijú. Ťažisko nášho záujmu sa na islam presunulo aj preto, že sme ho chápali a chápeme ako významnú súčasť života skupiny, ktorú sme skúmali. Preto sme sa rozhodli navštíviť mešitu neďaleko viedenskej Burggasse. O sprevádzanie sme poprosili katolíckeho kňaza, keďže je dobrým známym jedného z nás. Tento kňaz pochádza z veľmi konzervatívneho bavorského prostredia, a počas svojho štúdia teológie v Regensburgu bol často v Turecku, vie celkom dobre po turecky a má bohaté vedomosti o islame. Nakoniec však musel dosť skoro odísť, ale nenechal nás v mešite samých. Poprosil mladého chlapca, Turka tretej generácie, aby nás sprevádzal ďalej. Chlapcov starý otec prišiel do Rakúska a jeho rodina sa tu usadila. Chlapec nám poskytol veľmi prehľadný a štruktúrovaný „rýchlokurz“ islamu „od Adama až po dnešok“. Dozvedeli sme sa, že až po Ježiša Krista sú dejiny islamu identické s dejinami kresťanstva. Až na niekoľko častí akceptuje islam Bibliu. Výnimkou je napríklad stať Starého zákona, Genesis 32:22-32 o zápase medzi Bohom a Jákobom. Tento príbeh je pre zástancov islamu neakceptovateľný, keďže Boha považujú za nepredstaviteľného a všemocného. Takýchto statí je síce v Biblii viac, ale principiálne islam s Bibliou súhlasí. Náboženstvo stačí… Prorok Mohamed, ktorý sa považuje za zakladateľa Islamu, sa narodil až v roku 571 po Kristovi. A cesty kresťanstva a islamu sa rozchádzajú až od tejto chvíle. Poučili sme sa teda o spoločných koreňoch oboch náboženstiev. Ostatné poznatky o náboženstve, ktoré sme pri svojej návšteve získali, teda ako často a kedy sa treba modliť, pravidlá Koránu, päť stĺpov islamu, rituály pri umývaní, prečo ženy na hlavách nosia šatky atď., na tomto mieste vedome vynechávame. Naša návšteva sa končila v miestnosti pre návštevníkov, kde sme ešte strávili dve hodiny pri čiernom čaji podávanom vo dvoch šálkach – v jednej silná čajová esencia, v druhej horúca voda – a koláčoch. Pridal sa k nám silne veriaci študent práva, ktorý nás ďalej zasväcoval do Koránu a jeho učenia. Pre mňa ako pre Turka a moslima to bola veľmi zaujímavá postava. Bol to najprísnejší moslim, akého som v živote stretol, a to aj napriek tomu, že jeho vzdelanie o náboženstve a kultúre malo svoje medzery. V Turecku je prísnosť a konzervatívnosť Turkov, ktorí žijú v krajinách, kde sa hovorí po nemecky, dobre známa, a teraz som jedného videl na vlastné oči. Napriek tomu, že bol sám študent, nemal veľkú dôveru vo vedu a vedecké metódy. Podľa jeho názoru náboženstvo vysvetľuje celý svet a všetky jeho javy dostatočne. Vedľa miestnosti pre návštevníkov bolo aj pripojenie na internet, ktoré mohli využívať rakúske deti tureckého pôvodu, ktoré tu trávili čas po škole. Miestnosť slúžila ako družina a zároveň sa v nej doučovalo. Deti sa tu mohli učiť aj po turecky aj o tureckej kultúre. Publikované na www.doingculture.com Z nemčiny preložila Svetlana Žuchová