Verte slovám. Slovo poľudšťuje. Práve tak, ako bolesť a krása.
Len ľahostajní nepotrebujú poéziu.
Ale ľahostajnosť je choroba, na ktorú sa zomiera už za živa.
(Miroslav Válek, 1967)
Nie každý má v živote šťastie bližšie spoznať takého človeka, akým je akademik MUDr. Ján Štefanovič, DrSc., zakladateľ slovenskej imunológie. Musím podotknúť, že je to jediný lekár akademik, ktorému neodobrali titul akademika po roku 1989! Počas toho, ako som písala knihu o ňom, sme sa ľudsky zblížili. Naše stretávania končili dlhými rozhovormi azda o celom ľudskom bytí… Často to boli hlboko osobné úvahy. Šťastím bolo aj to, že naša spoločná pamäť mala svoj priesečník, bol ním jeho priateľ, môj otecko. Vždy som pána profesora nesmierne obdivovala, neskutočne inteligentne vedel formulovať každú myšlienku, naozaj vedec. Obdivuhodný človek s veľkým srdcom, neutíchajúcim elánom a pracovným optimizmom. Pre napísanie knihy, ktorá je výpoveďou lekára, vedca a v neposlednom rade manžela a otca dvoch detí, z ktorých dnes sú významní lekári, boli minulé aj terajšie časy. A na to je potrebná aj istá dávka odvahy z oboch strán. Dotknúť sa ľudskej stránky i zaujímavých filozofických úvah, priblížiť, čo neraz nedopovedal…
Každý pracovný deň bol iný, neopakovateľný. Zvlášť u ľudí, ktorí pracujú vedecky a prekvapenia na nich číhajú v každodennom živote i v práci.
Akademik profesor MUDr. Ján Štefanovič, DrSc. vedome a dobrovoľne prijal myšlienku, že stojí za to obetovať svoj život medicíne. Zriekol sa istých radostí života, ktoré sú cieľom mnohých ľudí. Podriadil sa odriekaniu a pokore. Práca ho natoľko pohltila, že nemal iné potreby. A mal ešte niečo. Podporu svojej manželky a celej rodiny. Ženy vedcov nemajú jednoduchý život. Zvyknú si na pocit, že ich manžel má dve lásky. Ani po odchode do dôchodku nezostal letargický. Prednáša, píše, prekladá a dopĺňa informácie, ktoré sú dôležité pre prácu lekárov. Prenáša svoje myšlienky na papier. Dvere jeho bytu sú otvorené pre jeho žiakov i spolupracovníkov. Môžu k nemu prísť, poradiť sa, či porozprávať. Nemá čas si uvedomovať ubiehajúce dni. Odchod z aktívnej vedeckej práce znamenal preňho sústredenie sa na písanie a publikovanie. Jeho obľúbená pieseň od Edith Piaf hovorí o všetkom, čo ako vedec ,človek, počas života dokáže prežiť. Niektoré časti piesne hovoria zaňho. Je v nich akoby zašifrovaná časť jeho osobnosti, jeho práce i celý život.
Edith Piaf: Non, Je Ne Regrette Rien
Nie, neľutujem nič
Nie! Vôbec nič …
Nie! Neľutujem nič,
ani dobro, čo sa mi prihodilo,
ani zlo, všetko je mi úplne jedno!
Nie, neľutujem nič.
Prof. MUDr. Ján Štefanovič, DrSc. (1928), rodák z Moravského Lieskového,. akademik SAV, člen korešpondent ČSAV, zakladateľ slovenskej imunológie. Pôsobil na rôznych postoch Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Bol vedúcim Katedry mikrobiológie a imunológie, vedúcim Subkatedry klinickej imunológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF), riaditeľom Ústavu imunológie Univerzity Komenského .
Venoval sa najmä riešeniu patogenézy a diagnostiky ochorení spôsobených mikroorganizmami, molekulovým základom prirodzenej imunity, imunogenetickým znakom človeka, ich asociácii s biotechnologickými metódami, príprave definovaných klonov buniek a mediátorom imunity. Pracoval aj na využívaní imunologických metód v diagnostike a terapii ľudských chorôb.
Zastával viacero akademických, odborných i vedeckých postov. Bol prorektorom Univerzity Komenského. Ako predseda imunologickej spoločnosti pri ČSAV prednášal nielen doma, ale aj v zahraničí. Publikoval viac ako 400 odborných prác. Jeho publikácia Lexikón lekárskej bakteriológie bola vydaná v počte 16 000 výtlačkov. Bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Medzi inými: Národnou cenou za výsledky výskumu v Slovenskej republike, Radom Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej medicíny a rozvoj vedy v oblasti mikrobiológie a imunológie, ktorý mu udelil prezident Slovenskej republiky. Ako pedagóg vychoval 3 profesorov, 5 docentov, 4 doktorov vied (DrSc.) a mnohých ďalších kandidátov vied (CSc., PhD.) V súčasnosti sa venuje aplikácii poznatkov mikrobiológie a imunológie na kľúčové problémy medicíny. Tie súvisia s etiopatogenézou, diagnostikou, terapiou a prevenciou mnohých ochorení. Sleduje aj otázky imunitného systému organizmu z hľadiska reprodukcie, starnutia a výživy s použitím potravín z GMO zdrojov. Svoj život zasvätil budovaniu mikrobiológie a imunológie, ako aj hraničným vedným disciplínam medicíny v súčinnosti, s udržaním zdravia jedinca i spoločnosti. Napriek požehnanému veku 91 rokov stále pôsobí ako konzultant, prednáša, píše, motivuje ľudí svojou energiou a prístupom k práci.
Živió, pán profesor!