Členstvo je šanca, ktorú treba využiť

Vstup krajiny do Európskej únie chápe väčšia polovica obyvateľov Českej republiky ako výzvu i šancu zároveň. Nenasvedčuje to len výsledok hlasovania v referende, v ktorom sa väčšina obyvateľov vyslovila za členstvo krajiny v únii. Je to predovšetkým výsledok logickej úvahy – únia ponúka príležitosť pre všetky vekové i sociálne skupiny. Samozrejme, rezervovanejší prístup k vstupu majú starší občania a sociálne skupiny s nižším vzdelaním, podobne ako v iných kandidátskych krajinách. Najväčšou šancou je však jednoznačne pre mladú generáciu. Mladí Česi, ktorí sú tradične najotvorenejší zmenám a najschopnejší adaptovať sa na nové podmienky, už využili príležitosti, ktoré im ponúkali vzdelávacie výmenné programy a spoznali priamo na vlastnej koži život v členských krajinách EÚ. Podľa prieskumov verejnej mienky zohrala práve podpora mladej generácie klúčovú úlohu pri úspechu nedávneho referenda. Tento trend potvrdzujú aj slová študentky, ktorá začiatkom októbra na besede v Olomouci polemizovala s euroskeptickým poslancom českého parlamentu Janom Zahradilom. „Ja sa považujem za príslušníčku európskeho národa,“ reagovala na poslancovu zmienku o tom, že nejestvuje nijaký národ Európanov. Členstvo v únii prinesie Českej republike možnosť obsadiť svojimi občanmi miesta v orgánoch a úradoch EÚ. Ľudia sa čoraz väčšmi zaujímajú o otázky európskej ústavy, čo pre ich životy bude znamenať a aký bude mať Česko hlas vo volených orgánoch únie. Na stránkach novín sa častejšie objavujú informácie o tom, kedy sa v krajine začne platiť eurom a čo to prinesie podnikateľom i obyčajným ľuďom. Nemožno pritom nespomenúť príležitosť, ktorú poskytuje členstvo v únii mladým odborníkom už pôsobiacim v oblasti štátnej správy. Z Bruselu je signalizovaný záujem predovšetkým o mladých ľudí, ktorí sa po svojom pôsobení v zahraničí vrátia do svojej materskej krajiny a tam budú ďalej zhodnocovať svoje poznatky napríklad v zamestnaniach štátnej správy. Česká republika v prípravnom období nezaháľala a dnes sa dá povedať, že prispôsobila európskej praxi väčšinu legislatívy, aj keď to často vyvolalo ostré politické spory. Napriek počiatočným problémom sa štátna správa, novovzniknuté regióny, obce, neziskový i podnikateľský sektor učia pracovať s nástrojmi európskej grantovej politiky a štrukturálnymi fondmi. Niektoré kraje (Vysočina, Olomoucký kraj) rozdeľujú financie nie formou dotácií, ale práve grantovým systémom podľa bruselského vzoru, aby obyvateľov čo najlepšie naučili pracovať s programami, ktoré budú štandardné po vstupe krajiny do EÚ. Budúce členstvo v únii, ale i prístupový proces by mohli vylepšiť aj situáciu sociálne a vzdelanostne najslabších vrstiev. Súčasná nízka, desaťpercentná miera nezamestnanosti je i zásluhou vstupu zahraničného kapitálu do českej ekonomiky. Vôľa zahraničných investorov angažovať sa na českom trhu potom vyplýva okrem iného aj z imidžu krajiny, ktorý získala ako budúci člen Európskej únie. Zahraniční investori vnímajú členstvo v únii ako záruku, že Česká republika bude aj v dlhodobej perspektíve politicky, ekonomicky a legislatívne stabilnou krajinou. Že Česko do európskych štruktúr vstúpi, víta už väčšina obyvateľov krajiny. Kladú si však otázky, čo to pre nich a ich deti bude znamenať a aká bude pozícia malého štátu v srdci Európy vedľa veľkých partnerov. Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.