Milan Urbáni z ĽS-HZDS si síce zo zákazu fajčenia na verejných miestach robí žarty, ale ani tak nezľahčí fakt, že fajčenie škodí. A hoci ako lekár asi má pravdu, keď hovorí o škodlivosti slaniny na kardiovaskulárny systém, v jednom je medzi slaninou a cigaretou podstatný rozdiel – zatiaľ čo mastná údenina poškodí iba jej konzumentovi, fajčenie škodí aj ľuďom okolo fajčiara. Ak sa teda ministerstvo zdravotníctva usiluje obmedziť fajčenie na verejnosti (a minister Raši dokonca podporil v parlamente aj jeho úplný zákaz), nejde ani tak o ochranu fajčiarov pred nimi samými, ale o ochranu nefajčiarov.
Podľa hlavného odborníka MZ SR pre odbor kardiológie Gabriela Kamenského ukázali štúdie zo Škótska, že po zavedení protitabakovej legislatívy klesol nikotín v slinách u pasívnych fajčiarov o 49 percent. „Ale len tých, ktorí v domácnosti nežijú s fajčiarom. U tých, ktorí mali v domácnosti fajčiara, klesol výskyt na 16 percent,“ skonštatoval. K redukcii aktívneho a pasívneho fajčenia viedol aj zákaz fajčenia v Taliansku, ktorý vstúpil do platnosti 10. januára 2005. Výskumy ukázali, že už po jednom roku významne poklesol kotinín (derivát nikotínu stanovený v slinách) medzi nefajčiarmi a výskyt akútneho infarktu myokardu poklesol o 11 percent vo vekovej skupine do 64 rokov. U 65- až 74-ročných to bolo o 7,9 percenta. Pokles bol najvýraznejší u mužov z nižších sociálnych skupín.
Netuším, nakoľko Taliani v porovnaní s nami fajčili a nakoľko sa po zákaze začali tohto škodlivého zlozvyku zbavovať. Podľa G. Kamenského však do krčiem a reštaurácií chodiť neprestali. A neviem odhadnúť, čo by z hľadiska návštevnosti pohostinských zariadení urobil všeobecný zákaz u nás. Ale keďže Taliani, Škóti či Íri si pokojne zvykli na fajčenie pred dverami, vari by si zvykli aj Slováci. Dať si cigaretku na ulici, či vo dvore alebo na terase bude predsa len znesiteľnejšie, ako keby sme tam museli chodiť, ak by sme si objednali bryndzové halušky so slaninou. To keby fajčiari chceli na odplatu zakázať tú slaninu.
Autor je stály spolupracovník Slova
