Čie sú tie stovky miliárd?

V polovici mája minulého roka zverejnila UniCredit Bank analýzu, podľa ktorej „úspory obyvateľov Slovenska v najbližších rokoch porastú dvojciferným tempom. Už na budúci rok by podľa predpovedí mali prekročiť hranicu tisíc miliárd korún.“ Takto bombasticky o tom 17. mája napísal denník Pravda. Komu by srdce neposkočilo radosťou a nadšením z ďalšieho dôkazu, ako dobre sa nám všetkým darí, keďže ekonomika rastie závratným tempom? S najväčšou pravdepodobnosťou každému, koho úspory už roky nerastú. A takých je u nás väčšina. Väčšina si sporenie nemôže dovoliť „Tisíc miliárd korún je závratná suma“ a človeku, ktorý bežne neprichádza do styku s vyššími sumami ako je jeho plat, musí vyraziť dych. Najmä, keď si uvedomí, že jeho sa táto predpoveď netýka. Prečo nie? V pondelok zverejnila spoločnosť GfK, ktorá sa špecializuje na marketingové prieskumy trhu, že polovica slovenských domácností má také príjmy, že si mesačne nedokáže ušetriť ani korunu. Všetko, čo tieto rodiny mesačne zarobia, musia minúť na chod domácností. Ďalšia pätina domácností si popri všetkých bežných výdavkoch dokáže nasporiť iba virtuálne: do poplatkov a nákupov na svoj každodenný život musí zarátať aj splácanie pôžičiek. Pre vyše 45 percent domácností pritom sporenie nie je investíciou do budúcnosti. Je to len spôsob, ako si odložiť aspoň nejaké peniaze na prípady núdze: buď na neočakávané výdavky, alebo na situáciu vyplývajúcu z neočakávanej straty príjmov (napr. strata zamestnania niektorého z členov domácnosti). Vyše tretina domácností si u nás sporí na celkom konkrétne plánované výdavky, ktoré sú však také vysoké, že z bežných príjmov by si ich ľudia nemohli dovoliť. Najčastejšie pritom ide o výdavky, ktoré sú spojené iba s každodenným životom a nemajú nič spoločné s nadštandardnou spotrebou, teda povedzme s luxusnými dovolenkami, nákupom luxusných tovarov a služieb a pod. Takmer 26 percent slovenských domácností si cieľavedome sporí na rekonštrukciu bytu či domu. O niečo menší počet ľudí sporí na vzdelanie a zariadenie bytu. Pár tisíc mesačne Ešte zaujímavejší je údaj o tom, koľko financií si bežné slovenské domácnosti mesačne dokážu ušetriť. Aby sme mali čo najrealistickejšiu predstavu, zopakujme si, že polovica domácností neusporí ani korunu. Tretina z tých, ktoré predsa len sporiť dokážu, si mesačne odloží od od 1 000 do 3 000 korún. „Šestina usporí iba do tisíc korún mesačne a ďalšia šestina od tri do päťtisíc korún. Len necelé tri percentá zo sporiacich domácností si mesačne odloží viac ako desaťtisíc korún,“ cituje agentúra SITA správu spoločnosti GfK. Navyše si musíme uvedomiť, že tento prieskum sa zaoberal iba domácnosťami, podľa presnej kvalifikácie, ktorou sa pri podobných prieskumoch riadia sociológovia (alebo aj marketéri). To znamená, že do takéhoto prieskumu sa nikdy nedostanú tí, ktorí v „oficiálnych“ domácnostiach nežijú. Takýchto ľudí oficiálne štatistiky nedokážu „pokryť“, pretože ich anketári nikdy nemôžu nájsť. A dosť často sú práve títo ľudia najchudobnejší. To je fakt bez ohľadu na to, kto za to, že žijú tak, ako žijú, môže. Polovica domácností teda nevyjadruje polovicu obyvateľov. Rozhodne je to menšia časť zo všetkých občanov žijúcich v Slovenskej republike. Treba, samozrejme, uznať, že istú časť úspor ľudí tvoria peniaze, ktoré si sporia bez toho, aby si dôsledne uvedomovali, že ide o úspory. To je napríklad dôchodkové sporenie v prípade všetkých občanov, ktorí vstúpili do tzv. druhého piliera, spravovaného súkromnými dôchodkovými spoločnosťami. K tej tisícke miliárd prispievajú aj tieto peniaze, ktoré sú zo štatistického hľadiska súčasťou bežných výdavkov na chod domácností, čiže každodenné živobytie. A hoci jeho jeho význam bude nepochybne stúpať, zatiaľ to nie je až taký veľký podiel. V roku 2007 predstavovali peniaze v správe DSS asi šesť percent nasporených peňazí slovenských domácností, budúci rok sa tento podiel podľa UniCredit Bank takmer zdvojnásobí, teda stúpne na 11 percent. Úspory požiera inflácia Odborníci priznávajú, že z hľadiska využívania sporivých produktov finančných spoločností sú obyvatelia Slovenska stále veľmi konzervatívni. Podľa GfK sporia stále najviac v bankách na osobných účtoch alebo vkladných knižkách. Značná časť dokonca dáva prednosť sporeniu doma, menší podiel ľudí si peniaze ukladá na termínovaných účtoch, alebo „sporiacich“ životných poistkách. Podľa UniCredit Bank sme mali vlani v bankách až 44 percent úspor, v hotovosti 15 percent a na životných poistkách deväť percent. Nejde len o to, že tieto formy považuje väčšina za najbezpečnejšie, ale takto uložené peniaze sú v podstate kedykoľvek – maximálne za nejakú nepatrnú zmluvnú pokutu – k dispozícii. Tento spôsob sporenia potvrdzuje zistenie, že ľudia pri sporení myslia najmä na horšie časy, a nie na zväčšovanie svojho majetku či životného štandardu. Lenže ani to – zabezpečenie na horšie časy – im sporenie nezaručuje. Podľa informácií, ktoré zverejnil 4. decembra 2007 denník Pravda, si väčšina ľudí reálne neusporila nič, hoci sa tieto domácnosti celý rok uskromňovali a peniaze namiesto okamžitého míňania niekam ukladali. Problém je v tom, že minuloročná inflácia bola vyššia ako úroky na bankových vkladoch. „Ak si človek uložil vlani v decembri 25-tisíc korún na jeden rok napríklad vo VÚB, zarobí 3,25 percenta. Podľa odhadov Štatistického úradu SR by však ceny mali tento rok stúpnuť o 3,4 percenta. To znamená, že na budúci rok by sa uložené peniaze mohli znehodnotiť ešte viac. Ceny totiž majú rásť rýchlejšie a sadzby na finančnom trhu pred plánovaným vstupom do euroklubu zrejme ešte nepatrne klesnú,“ napísala Pravda. Ak teda odrátame ešte aj rôzne poplatky, veľa ľudí získalo za minulý rok na účtoch a vkladných knižkách menej peňazí, než si tam vložilo. A to ťažko možno nazvať sporením. Prijatím eura sa sporenie pre občanov Slovenska skomplikuje ešte viac. Aby sa priblížili úrovni v západnej Európe klesnú totiž úroky ešte viac, ale ceny budú rásť rýchlejšie. Podľa odhadov ING Bank by po roku 2010 mohla inflácia dosahovať štyri až šesť percent. Ak budú chcieť ľudia voľné peniaze naozaj zhodnotiť, budú sa musieť pustiť do rizikovejších investícií. Závratné úspory malej skupiny ľudí Ochota našich občanov investovať s rizikom nie je pravdepodobná, aj keď podľa štatistík stúpajú aj investície do rizikovejších podielových či akciových fondov. Väčšina ľudí však riziko odmieta. Dôvodom je jednak absolútna neznalosť problematiky investovania, jednak to, že majú málo peňazí a úspory si robia predovšetkým preto, že nimi plánujú vykryť možnú núdzu. Ich neochote riskovať sa nemožno čudovať. Ak sú schopní si odkladať len relatívne malé sumy (do troch tisícok) a navyše im nejde o investície, ale o to, aby mali „bezpečnostnú“ rezervu na bežné živobytie v čase, keď na ne každomesačný príjem možno nebude stačiť, nie sú ochotní s riskovať a investovať svoje úspory do projektov s neistým koncom. Lenže v takom prípade sú informácie o sporení na Slovensku len ďalším dôkazom o hlbokých a stále sa prehlbujúcich príjmových nerovnostiach medzi našimi občanmi. Ak si ešte raz prečítate predošlé odseky tohto článku a potom sa vrátite na jeho úvod, nemôže vám nezísť na um otázka: odkiaľ sa tých usporených tisíc miliárd na konci budúceho roka zoberie? Kto si ich odloží, čie úspory to vlastne budú? Z porovnania v predchádzajúcich riadkov vyznieva, že stovky miliárd si u nás sporí iba nepatrná časť ľudí. Viac ako polovicu týchto úspor má v rukách len obmedzená skupina ľudí. Drvivá väčšina je odkázaná len na snívanie, prípadne na úvahy „ekonomických analytikov“ o tom, že sa máme čoraz lepšie, lebo naša ekonomika rastie závratným tempom. Niežeby nerástla. Problém však je, že na „malých ekonomikách“ väčšiny domácností sa to prejavuje veľmi nerovnomerne. A to v našich podmiekach znamená, že u väčšiny sa to neprejavuje takmer nijako. Autor je ekonomický novinár