Priemerný mesačný starobný dôchodok v Česku dosiahol koncom marca 6300 Kč (cca 7850 Sk), kým na Slovenku 5394 Sk, čo je po prepočítaní rozdiel okolo 30 percent. Nedávno v tlači publikovali prípad dôchodcu – českého občana, ktorý tam odpracoval 40 rokov, ale v poslednom období sa zamestnal v SR. Podľa medzištátnej dohody dostáva dôchodok 5600 Sk, čo je o štvrtinu menej, ako keby mu ho vymerali a vyplácali v ČR. Ak takto postihnutí občania požiadajú o odstránenie tvrdosti zákona, české ministerstvo práce im môže rozdiel doplatiť. Navyše, ak občan zomrie, pozostalí dostanú 2100 Sk, kým podľa českých predpisov by dostali 5000 Kč.
Nezávidím českým dôchodcom. Nezabúdam, že ekonomické odlišnosti „existovali niekoľko desaťročí, ak nie storočí a boli tu aj za socializmu,“ ako píše Daniel Šmihula v článku Mýty a realita (SLOVO č. 37/2001). Nemôžem sa však nad týmto stavom nezamyslieť. Napriek tomu, že sa priemerný mesačný dôchodok oproti roku 2000 zvýšil o 500 Sk, oproti roku 1999 o 887 Sk, životná úroveň dôchodcov vlani klesla. V roku 2000 sa znížila reálna hodnota dôchodkov v priemere o 1,3 percenta, pričom sa v tomto roku predpokladá ďalší pokles o 2,42 percenta.
Dôchodky by sa, podľa zákona, mali zvyšovať vždy, keď priemerná mzda v hospodárstve vzrastie od poslednej valorizácie aspoň o 5 percent, alebo životné náklady stúpnu aspoň o 10 percent. V porovnaní s júlom 2000 sa na tento rok k októbru predpokladá rast životných nákladov o 7,9 percenta, ale vláda navrhla zvýšiť dôchodky o 5 percent. Priemerná mesačná mzda na Slovensku dosiahla za druhý štvrťrok 12 064 Sk. Medziročne sa zvýšila o 7,5 percenta. Ak zohľadníme vývoj cien tovarov a služieb, mzda medziročne klesla o 0,3 percenta. Porovnaním priemernej mesačnej mzdy a priemerného starobného dôchodku zistíme, že priemerný dôchodok je o 6670 korún nižší a nedosahuje ani 45 percent priemernej mzdy.
V návrhu nového zákona sa od 1. januára 2003 predpokladá šalamúnske riešenie. Dôchodky sa vraj majú zvyšovať každoročne k 1. júlu, a to tak, že sa bude naďalej sledovať rast životných nákladov a priemernej mzdy a dôchodok sa zvýši o tú hodnotu, ktorá je nižšia. Napríklad ak priemerná mzda bude vykazovať nárast o 7 percent a životné náklady o 15 percent, dôchodky sa zvýšia o 7 percent. Bude to možno dôstojnejšie ako súčasná, často politicky podfarbená licitácia, ale bude to len chytanie koňa za chvost.
Ak by sme chceli tieto predstavy čo len sčasti naplniť, museli by sme vyriešiť minimálne dva problémy. Prvý, ktorý by zmenil celý dôchodkový systém, a druhý, ktorý by zabezpečil na tento účel finančné prostriedky. Pritom rok 2002 bude ešte zložitejší. MPSVR SR upozorňuje, že v súvislosti s rastom životných nákladov bude nevyhnutné od 1. júla zvýšiť dôchodky aspoň o 7 percent. „Z čoho zaplatíme desaťpercentné zvýšenie dôchodkov?“ – pýta sa ministerka Brigita Schmögnerová v článku Odlišnosť od ultraliberálnych prístupov (SLOVO č. 37/2001). Odpoveď, že to dôchodcov nezaujíma, by vraj bola príznačná pre starú ľavicu. Lenže vo volebnom roku bude voliča asi najmenej zaujímať, čo je príznačné pre „starú ľavicu“ a čo pre „novú ľavicu“. Najspravodlivejšie by bolo, keby sa finančné krytie zabezpečilo z prostriedkov získaných z privatizácie. Ľudia, ktorí celý život vytvárali spoločenské hodnoty, by mali mať nárok na taký podiel, ktorý by im zabezpečil dôstojnú starobu.
Aký obraz si vytvára Európa a jej komisári o Slovensku v súvislosti s ekonomickým a sociálnym zabezpečením dôchodcov ako najpočetnejšej menšiny v SR? Nepočul som, že by sa o to nejako zaujímali, alebo že by to našim predstaviteľom obzvlášť ležalo na srdci.
Viliam Bernáth, Rimavská Sobota
