Som človek pomalý, ležérny. Neznášam stres a vonkoncom nemám vo zvyku ponáhľať sa. Namiesto pachtenia sa radšej niečo zmeškám. Rád si vychutnám každú príjemnú chvíľu. Mnohí sa čudujú, ako môže ktosi taký existovať na prahu nového milénia. Dá sa to. Prečo to všetko píšem? V utorok som si zašiel do obľúbenej reštaurácie. Čítaním novín som si krátil čas čakajúc na obed a vtom mi zazvoní mobil: „Zomrel Jaro Filip!“ znela šokujúca správa. Najprv som nechcel uveriť. Ani známy čašník, s ktorým som prehodil pár slov. Chvíľu na to, ako som mu oznámil túto smutnú novinu, sa už miestnosťou niesla jedna z Filipových pesničiek.
Filip Topol je český náprotivok Jaroslava Filipa. Je zaujímavé ho pozorovať, ako s divokou zúrivosťou búši do klavíra. Búrlivák. Svoj život žije naplno – dlhé hodiny cvičení na klavíri, skúšky, koncerty a na nich neodmysliteľné vínne „dvojky“. Topol mal však šťastie, pred niekoľkými rokmi prišlo varovanie v podobe operácie slinivky. Možno aj preto je ešte medzi nami a budeme si môcť vypočuť jeho pesničky, napríklad obľúbenú Marylin Monroe. Hovorí sa, že géniovia umierajú preto takí mladí, lebo všetko už stihli vytvoriť. Prakticky každý špičkový umelec musí byť oddaný svojej práci, iným slovom – tak trochu workoholik. Tu ale tkvie problém celej našej spoločnosti: zo všetkých strán sa na nás valia slová o úspešnosti, efektívnosti, konkurencieschopnosti a hospodárskom raste. Workoholizmus sa v našich končinách nechápe ako forma závislosti, ale ako niečo, čo si zasluhuje obdiv a uznanie. S prispôsobivosťou sa tzv. západným štandardom rastie dopyt po flexibilite pracovníkov. Znamená to, že priestor dostávajú zväčša mladí, ktorí sa dokážu prispôsobiť potrebám ekonomického systému. Flexibilný pracovník je pripravený vyplniť každý voľný priestor na trhu práce, nech sa vyskytne kdekoľvek a požaduje sa od neho čokoľvek. Z rozbehnutého vlaku sa nedá vystúpiť, lebo budete predstihnutí ešte flexibilnejšími. Nik sa nechce ničím viazať, pretože nevie, ako to bude vyzerať nasledujúci deň. Táto uponáhľaná ekonomika na jednej strane prudko zvyšuje zisky niektorých, na druhej strane plodí uponáhľaných ľudí. To, čo z ekonomického hľadiska vyzerá skvele, z hľadiska ľudského pôsobí zničujúco.
Pracovné návyky sa prenášajú aj do sféry súkromia. Nestálosť, krátkodobosť a nervozitu si prinášame so sebou domov. Typickým príkladom je surfovanie po televíznych staniciach. Nedokážeme sa sústrediť na niečo hlbšie, naša schopnosť koncentrácie je čoraz slabšia. S tým, ako sa postupne vytrácajú trvalejšie vzťahy, lojalita, stúpa krivka rozvodovosti. Už dávno neplatí heslo našich starých mám Pomaly ďalej zájdeš. Náš život sa začína meniť v náhodné útržky fragmentov. A preto aspoň teraz, v čase dovoleniek, je dobré sa nad sebou zamyslieť, či nám a našim rodinám celé to pachtenie sa stojí naozaj za to. Či nie je lepšie trocha spomaliť. Skúste to, pomalosť má svoje čaro. Napríklad v nemčine aj nádherne pomaly znie – langsamkeit. No odoláte?
