Chlapci, do toho!

Majstrovstvá sveta v hokeji sa začali dvoma slovenskými úspechmi. Hokejová horúčka zachvátila krajinu, ktorá si ináč na veľa úspechov nevie spomenúť. Výsledky a kvalita hry dávajú zabudnúť na staré spory medzi svetoobčanmi a národniarmi. Komu by dnes napadlo obhajovať titul výlučne s hráčmi domácej hokejovej ligy. Skutočnosť, že naši dobrí sa musia stať najprv dobrými v NHL alebo iných napríklad švédskych, fínskych alebo českých súťažiach, už nefrustruje. Nostalgia za spoločnou slávou československej hokejovej školy sa neľutuje. Naopak, motivuje. Samé banality, poviete si. Bola by to pravda, ak by táto krajina bola otvorená v každom okne svojej existencie podobne hokejovým spôsobom. Dlho sa zdalo, že okná dokorán zatvárali mečiarovské kúsky okolo NATO a EÚ. Otázka zmyslu existencie tohto štátu platila ako mečiarovská téma za výzvu do bitky o slušnosť a demokraciu. Rovnica štát rovná sa zlo a spiatočníctvo, trh rovná sa reforma a úspech, rezonuje v našej malej krajinke dodnes. A zrejme by to platilo ešte dlho, ak by sa pod tlakom „socialistickej Európy“, rozumej integrácie do EÚ, nanovo neobjavila otázka zmyslu existencie štátu. Jeden nepriateľ (Mečiar) je zahnaný, druhý už klope na dvere. Štrukturálne fondy, štátne reglementácie, sociálny model, skrátka koniec voľného obchodu – slobody vôbec. Takmer čítankovo jasný príbeh. Nepriateľ v ňom nespí, vkráda sa, klame, podvádza. Nevládne v krajine uspávajúci mier a ticho? V bezútešnom obzore sa vynára nový spor – medzi EÚ a USA. Opäť vykáže hranice tých, ktorí bdejú nad hodnotami, a tých, ktorí sa zabudli v dave. Opäť bude jasno, že doma sú pánom domáce tradície a nie hostia. Parádny kúsok – výnimočne noví Európania v ohrození národnej suverenity. To už tu raz bolo. Aj keď nie v mene „atlantického“, ale iného Slovenska. Obávam sa, že na Slovensku je naozaj ticho. Chýbajú tu vzory a tradície, ktoré by stáli zato. Naopak tých, ktoré zavádzajú, je tu nadostač. Jednou z tých najhorších je nenáročnosť slovenského politruka. Ten dnešný sa nerodil len pre Novembrom 89. Svoju mladšiu tvár našiel v rámci mečiar-biznisu. Pod týmto termínom sa v knihe Gabriely Maztnerovej o Slovensku skrýva návrat politruckých kritérií do vedeckých prác, komentárov a analýz. Politický výsledok v nich svätí prostriedky. Zabezpečuje živobytie. Ak komentár imituje konanie politika a orientuje na vyvoleného „víťaza“, hrozí, že prudko zavádza. Ak sa v mene „správneho“ konca – vyššieho princípu – vyberá obraz, ktorý pasuje, môže sa stať, že napokon víťaz vyhráva. Je mi jedno, či je to v mene antiMečiara, USA alebo EÚ. Faktom je, že ak tu znovu niečo prehráva, je to opäť otvorená krajina. Hra o kvalitu, vzdelanie a dobrý výsledok sa v tejto krajine práve začína.