Oznámenie, že koalícia so Smerom-SD je po voľbách vylúčená, svojím spôsobom prinieslo vyjasnenie na politickej scéne Slovenska. Kocky sú hodené a Rubikon prekročený. Koketovanie niektorých lídrov Smeru-SD a europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej s vytvorením koalície s SDKÚ-DS po budúcoročných voľbách bolo odmietnuté. Predseda tejto pravicovej strany Mikuláš Dzurinda pritom predniesol celý zoznam dôvodov a obvinení, ktoré k odmietnutiu viedli.
Problematické tendre, spory okolo druhého dôchodkového piliera, arogancia pri vládnutí, neriešenie súčasnej hospodárskej krízy, problém Špeciálneho súdu, justícia ako taká, zdravotníctvo, veda a školstvo, ale aj ďalšie príčiny, boli podľa neho dôvodom, prečo to museli urobiť.
Razantné stanovisko vedenia SDKÚ-DS je však určené najmä jej vlastným voličov a prívržencom. Myšlienku na spoluprácu so Smerom-SD museli hneď v zárodku zamietnuť, lebo hlavne tí radikálnejší stúpenci by im neodpustili čo i len pomyslenie na spoluprácu s týmto, podľa nich „škodcom Slovenska“. Je pravdou, že vládna koalícia robí chyby. A to aj hrubé chyby, ktoré by urobiť nemusela.
Je to predovšetkým známy nástenkový tender a predaj emisných kvót, ktoré sa naozaj nemali stať. Náprava v nástenkovom tendri sa síce realizuje, je však nepochopiteľné, prečo premiér Robert Fico tak rázne a dôsledne nekoná aj pri nevýhodnom predaji emisných kvót. V každom prípade to vrhá tieň aj na Smer-SD a na premiéra Fica osobne. A to aj napriek tomu, že za obidva škandály sú zodpovední v prvom rade ministri za SNS. Pritom je potrebné si všimnúť, že SNS ako možného koaličného partnera po voľbách Dzurinda nevylúčil. Tak isto ani HZDS.
Jediný vinník?
Z toho nemožno nevyvodiť nič iné, ako to, že na zodpovednosť za všetky prešľapy berie len a len dominantnú koaličnú stranu. Určite to nie je omyl ani náhoda, na menších koaličných partnerov nezabudol. Nie je za tým nič iné ako chladná kalkulácia. Bez ohľadu na to, aká je miera zavinenia konkrétneho koaličného partnera, vinníkom je len a len Smer-SD. Prečo? Lebo lídri pravicovej opozície dobre vedia, že ak chcú po budúcich parlamentných voľbách zostavovať vládu, musia ich najskôr vyhrať. Vedia aj to, že to sa im dosiaľ nikdy nepodarilo. Ak chcú voľby vyhrať, musia predovšetkým poraziť Smer-SD. A ak ho chcú poraziť, musia ho v prvom rade urobiť zodpovedným za všetky chyby, ktoré sa počas doterajšieho trojročného vládnutia koalície vyskytli. Je to veľmi rafinovaná hra a treba dodať, že aj veľmi dobre premyslená. Tým, že za hlavného vinníka označili Smer-SD, vyslali všetkým voličom jasné posolstvo o tom, kto je podľa nich hlavným škodcom Slovenska. Aj to, že koalícia pod vedením Roberta Fica situáciu nezvláda na takej úrovni, ako by to robili oni.
Odmietnutie možnej povolebnej spolupráce už teda visí vo vzduchu a každý občan ho skôr či neskôr zaregistruje. Voľby budú „až“ o rok, takže je dosť času, aby posolstvo o nemožnosti spolupráce so Smerom-SD dovtedy nespočetnekrát obehlo po celom Slovensku. Základné východisko volebného programu SDKÚ-DS pre budúcoročné parlamentné voľby je tak na svete. Môžeme povedať, že predvolebná kampaň sa naostro začala práve 17. júna 2009. Lebo všetko ďalšie, čo v centrále SDKÚ-DS napíšu do volebného programu, bude už len napĺňanie tejto základnej tézy. A budú to predkladať ako lepšie riešenie v porovnaní s tým, čo sa deje v súčasnosti. Aj ako východisko z marazmu, do ktorého vraj doviedol Smer-SD celé Slovensko. Pravda, nie sú tak naivní, aby si mysleli, že im to nekriticky zhltnú všetci voliči. Ale v boji proti oveľa silnejšiemu súperovi, ktorým Smer-SD v súčasnosti nesporne je, je to veľmi silné, a najmä jasné a jednoznačné posolstvo. Mohli by sme tiež povedať, že je to odrazový mostík. Pri saltách a demagógii, ktorú budú šíriť v ďalšom období, sa tak majú od čoho odraziť.
Žiaľ, pri objektívnom hodnotení nemožno neobísť, že koalícia, vrátane Smeru-SD, svojimi chybami pravicovým protivníkom nahrala. Pochybné tendre dali pravici muníciu, ktorou teraz môže spolu médiami, čo sú im hlboko naklonené, na koalíciu strieľať nábojmi veľkého kalibru. Hlavne Smer-SD si určite poškvrnil svoj čistý štít, s ktorým zasadol do vládnych kresiel. Zároveň opozícii pomohol prekryť jej pochybné tendre a predaje v čase vládnutia, najmä SPP, Slovenských elektrární či Slovenských telekomunikácií.
Hospodárska kríza
V centrále SDKÚ-DS však chladne kalkulujú aj s dopadmi hospodárskej krízy a recesie na občanov. Lebo je zrejmé, že kríza sa tak skoro neskončí. Cynicky kalkulujú s tým, že problémy sa ešte prehĺbia a v čase volieb môžu z tejto situácie profitovať. HDP by mal tento rok podľa Národnej banky klesnúť o 4,2 percenta, podľa ministerstva financií o viac ako 6 percent. Nezamestnanosť by sa mala zvýšiť o 80-tisíc ľudí. Sú to nepriaznivé údaje. Do parlamentných volieb, ktoré budú asi v júni budúceho roka, je návrat k rastu nereálny. V SDKÚ-DS predpokladajú, že koalícia si s krízou do volieb neporadí. Ich výhodou však je, že ako opozícia bez vládnej zodpovednosti môžu bez problémov hlásať a tváriť sa, že čarovný prútik, ktorý by Slovensku zásadne pomohol, majú v rukách oni. Pritom dobre vedia, že malú o otvorenú ekonomiku Slovenska, odkázanú na export, v podstatnej miere ovplyvňuje hospodársky pokles nielen v Európskej únii, ale v globálnom meradle. To, že sú v opozícii im umožňuje aj tváriť sa, že zvrat je možné a potrebné dosiahnuť predovšetkým doma.
Aké riešenie však ponúkajú? Hlavne demontáž mnohých opatrení posilňujúcich sociálne istoty. Ale aj demontáž zmien v Zákonníku práce na posilnenie postavenia zamestnancov, ktoré boli prijaté súčasnou koalíciou. Jednoducho návrat k tomu, čo tu bolo pred voľbami v roku 2006. Pretože nech bude na Slovensku akákoľvek vláda a koalícia, urýchlenie riešenia poklesu HDP len ťažko možno dosiahnuť iným spôsobom, ako škrtmi v sociálnej oblasti a uvoľnením rúk podnikateľom. Z toho by síce možno profitovala aj časť zamestnancov, ale je potrebné zdôrazniť, že len malá časť. Aj to nie hneď. Väčšina zamestnaných by z toho nemala nič. Časom by to mohlo viesť k nepatrnému zníženiu nezamestnanosti. Nevyhnutné by však boli škrty v sociálnych dávkach. Vianočný príspevok pre dôchodcov by sa stal určite minulosťou. Vláda Roberta Fica je pritom zárukou, že dosiahnutá úroveň sociálneho štátu bude v rámci možností zachovaná.
SDKÚ-DS navrhuje ako protikrízové opatrenie aj zníženie odvodov. Prijatie takéhoto rozhodnutia automaticky znamená menej peňazí na sociálne dávky, vrátane dôchodkov. To by bola alternatíva SDKÚ-DS k súčasnej koalícii. To by bolo to „lepšie riešenie“, ktoré chcú a budú v období do parlamentných volieb ponúkať. Bol by to však len návrat starého riešenia. Bola by to alternatíva, ktorá tu už bola, a ktorá bola odmietnutá v parlamentných voľbách v roku 2006.
Autor je novinár
