Milan Ftáčnik, vedúci katedry. Katedra aplikovanej matematiky, FMFI UK Narodil sa 30. októbra 1956 v Bratislave. V roku 1980 ukončil vysokoškolské štúdium na Matematicko-fyzikálnej fakulte (MFF) UK v Bratislave Od roku 1980 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na katedrách teoretickej kybernetiky, umelej inteligencie a na katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu MFF UK. Je spoluautorom vysokoškolskej učebnice. Od januára 1991 bol členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Bol podpredsedom strany, neskôr podpredsedom pre zahraničné styky. Od marca 1990 bol poslancom SNR, neskôr členom Predsedníctva SNR a predsedom poslaneckého klubu. Poslancom NR SR sa stal opäť po parlamentných voľbách 1992 a 1994. Od novembra 1994 do októbra 1998 bol členom výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, členom Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a SR (SPV EÚ SR) a výboru NR SR pre európsku integráciu. V roku 2002 spoluzakladal Sociálnodemokratickú alternatívu (SDA). V súčasnosti pôsobí ako jej predseda. Je ženatý, má dve deti. Kde sa nachádza v súčasnosti SDA? Koľko má členov a aká je motivácia? – Sociálnodemokratická alternatíva je rok a pol po svojom prvom sneme, na ktorom realisticky zhodnotila situáciu po neúspešných parlamentných voľbách, uvedomila si, že sama nemôže zvrátiť nepriaznivú situáciu v sociálnodemokraticky orientovanej ľavici, ktorá zostala pred bránami parlamentu a stanovila si za cieľ integrovať mimoparlamentnú ľavicu. Scenár bol postupný, najprv sa zlúčiť so SDSS a potom so SDĽ a vytvoriť stranu, ktorá by bola alternatívnou ponukou pre ľavicového voliča od ponuky Smeru aj od ponuky KSS. Strana má stále v evidencii okolo 800 členov, ale ich počet aj motivácia klesajú, pretože SDA na pravidelnú viditeľnú politickú činnosť nemá dostatok síl a integračné rokovania sa skončili na mŕtvom bode. Prečo sa nepodarili rokovania o zlúčení mimoparlamentnej ľavice? Respektíve prečo sa SDA nepokúsila ísť vlastnou cestou? – Najprv sme rokovali so SDSS, ktorá však nemala odvahu zavŕšiť naše rokovania integráciou, pretože žiadala záruky úspechu, ktoré sme jej nemohli dať. Od strany, ktorej preferencie sú doslova nulové, sme to mohli čakať. Potom sme sa pokúšali o vlastnú cestu. Hľadali sme vlastný postup do eurovolieb (mala to byť čisto ženská kandidátka), ktorý sme nedotiahli do konca, sem-tam sa nám podarilo dostať s nejakou témou do médií. No bolo nám jasné, že oživiť značku SDA, aby sama získala 5 percent, je nereálna ambícia, napriek tomu, že stále máme do jedného percenta voličov sympatizantov. Preto sme oslovili SDĽ, s ktorou sme niekoľko mesiacov viedli rozhovory o vytvorení jednej integrovanej sociálnodemokraticky orientovanej strany. Spoločne sme si uvedomovali, že mechanické zlúčenie SDĽ, SDA ani ďalších malých ľavicových strán nebude automaticky znamenať nárast preferencií, že na to treba nové osobnosti, príťažlivú agendu odlišnú od Smeru a od KSS, mediálne a finančné zázemie. Ak som niekde čítal, že SDA mala pri týchto rozhovoroch prehnané požiadavky, len pre históriu musím povedať, že to nie je pravda, lebo žiadne iné predstavy než predpoklady úspechu, ktoré som vymenoval, z našej strany nezazneli. Rokovania o zlúčení napokon stroskotali na tom hlavnom, nepodarilo sa nájsť nové dôveryhodné osobnosti, ktoré by sa postavili na čelo takéhoto procesu. Peter Weiss, ja a mnohí ďalší sme videli svoje miesto v druhom slede, v tom, aby sme pomohli týmto ľuďom preraziť. Ak SDSS vidí svoju budúcnosť v Smere, ak ju takto definuje SDĽ, stála aj pred nami otázka, čo ďalej. Dnes je na rade rokovanie so Smerom? Niekedy ste si túto spoluprácu nevedeli ani predstaviť… – Spoluprácu áno, ale integráciu nie. Mali sme predstavu, že treba ponúknuť jednu integrovanú sociálnodemokraticky orientovanú stranu pre tých, ktorí nedôverujú Smeru buď pre obsah jeho politiky, alebo pre jeho štýl a ktorí nikdy nebudú voliť KSS. Pretože sme s touto predstavou neuspeli, rozhodli sme sa začať rokovania o ponuke Smeru integrovať sa. Povedali sme si, že rokovania povedieme s hlavným cieľom – prispieť k posilneniu sociálnodemokratického charakteru Smeru. Má Smer šancu byť sociálnodemokratickou alternatívou vlády Mikuláša Dzurindu? – Takú ambíciu mala pred voľbami SDA, dnes sa zdá, že túto štafetu prebral Smer. Keď začínal, hlásil sa k pragmatickej neideologickej politike, k akejsi zmesi konzervativizmu, liberalizmu a sociáldemokratizmu, čo navonok nazval treťou cestou. Po parlamentných voľbách zostal v národnej rade voľný priestor pre nekomunistickú ľavicu, Smer ho začal postupne obsadzovať a postavil sa do jasnej opozície voči stredopravej vláde. Najprv začal verejne deklarovať, že chce byť sociálnou a právnou alternatívou vlády M. Dzurindu, odtiaľ je už len krôčik k ambícii byť sociálnodemokratickou alternatívou. Róbert Fico si uvedomil, že ak Smer nemá byť strana na jedno volebné obdobie, musí ju začať budovať na hodnotových základoch ako vyprofilovanú sociálnodemokratickú stranu, vrátane jej začlenenia do medzinárodných politických štruktúr. Tento proces je vo vývoji, má svoje úskalia, ale túto ambíciu Smeru vnímam celkom jasne. Ak v 90. rokoch na Slovensku platilo, že silnú ľavicu nie je možné vybudovať bez SDĽ, dnes celkom iste platí, že sa to nedá urobiť bez Smeru.
Čo vám na Smere imponuje a čo vám najviac vadí? – Že dokázal osloviť nové voličské skupiny, ktoré dovtedajšia ľavica osloviť nedokázala. Smer ako druhá strana v ponovembrovej politike na Slovensku atakuje hranicu 30 % voličskej podpory, na čom sa do budúcnosti dá stavať. Róbert Fico má mimoriadny cit vystihnúť témy, ktoré zaujímajú ľudí, a ponúknuť im to, čo chcú počuť. Imponuje mi jeho ambícia budovať Smer ako sociálnodemokraticky orientovanú stranu. Osobne si myslím, že ak Smer bude ďalej stavať len na kritike súčasnej vlády, svoju podporu v spoločnosti už výrazne nerozšíri. Smer musí ponúknuť alternatívy k reformám súčasnej vlády, aby ľudia vedeli, čo môžu od neho čakať, ak mu dajú svoj hlas. Musí ponúknuť sociálnodemokratickú víziu vývoja Slovenska, aby občania vedeli, že súčasná vládna politika, ktorá nahráva úzkej skupine bohatých – to nie je pre Slovensko jediná cesta. Čakal by som tiež, že ako sociálnodemokraticky orientovaná strana bude k niektorým témam pristupovať inak (napr. k menšinám, Rómom a pod.). Smer je tiež potrebné zaľudniť, aby popri lídrovi vyrastali aj ďalšie osobnosti. Je niekto z SDA aj proti? – Je a považujem to za prirodzené. Dva roky sme presadzovali líniu strany mimo Smeru, sú ľudia, ktorí ďalej chcú ísť touto cestou, napriek tomu, že predpoklady na presadenie takého subjektu nie sú naplnené. Aj my máme socialistickú platformu SDA, ktorá má podobné ciele ako platforma v SDĽ. Potom sú u nás ľudia, ktorí neveria Smeru a jeho ambícii stať sa sociálnodemokratickou stranou a myslia si, že čestnejšie je priznať neúspech a rozpustiť SDA. Samozrejme, o tom, čo bude ďalej zo SDA, môže rozhodnúť len najvyšší orgán, a to je snem SDA, teda strana ako celok, nielen jej vedenie alebo časť členskej základne. Čo bolo hlavným argumentom pre zlúčenie so Smerom (napr. oproti rozpusteniu)? – Základná otázka, ktorú sme si položili, bola táto: čím viac prispejeme k vytvoreniu silnej sociálnodemokraticky orientovanej strany na Slovensku – tým, že sa rozpustíme a pokúsime sa ovplyvniť Smer zvonku nejakým záverečným vyhlásením, alebo vstúpime do Smeru a pokúsime sa to urobiť zvnútra, aby sa Smer skutočne stal silnou slovenskou sociálnou demokraciou? Nechceme ísť do Smeru za každú cenu, ale ak urobí zmenu názvu, v ktorom namiesto tretej cesty bude sociálna demokracia, ak prijme náš návrh, aby sa v rozumnom čase pripravil a prijal jeho nový, sociálnodemokratický program, potom je to cesta, ktorá má svoj zmysel. Čo budú robiť terajší či zakladajúci predstavitelia SDA v novej štruktúre? Zúčastnia sa? – To záleží od toho, čo urobí Smer. Ak dohodu s nami zoberie vážne, zoberieme túto výzvu vážne aj my. Iste, budú aj výnimky, viem, že Peter Weiss podporuje tento proces, ale sám uvažuje o tom, že zostane „socialistom na voľnej nohe“. Hodnotíte pokus s SDA spätne ako neúspech? – V žiadnom prípade. SDA pre mňa zostane ako pokus zachrániť sociálnodemokraticky orientovanú ľavicu v čase, keď SDĽ padala hlbšie a hlbšie na okraj voličského záujmu a nebola schopná si to uvedomiť. SDA začala veľmi nádejne, ale postupne jej došiel dych, možno vznikla príliš krátko pred voľbami. Aj napriek tomu získala najlepší volebný výsledok z mimoparlamentnej ľavice. Je to strana, ktorá má v sebe zdravý koreň, lebo tým, čo ju zakladali, nešlo o posty, ale o hodnoty, o svoju víziu politiky. Tento étos, ktorý v sebe nesie SDA, ani dva roky po voľbách nevyprchal, ale je jasné, že situácia sa zmenila. Čo môže SDA vniesť do Smeru? SDĽ doniesla aspoň peniaze a majetok. – SDA môže ponúknuť kvalitných ľudí, a to na centrálnej ale aj na komunálnej a regionálnej úrovni. Ide o hodnotovo vyprofilované osobnosti, ktoré môžu posilniť personálne zázemie Smeru. Môže prispieť svojím dielom k tomu, aby sa zo Smeru stala skutočná sociálnodemokraticky orientovaná strana. Prečo by vôbec Smer SDA chcel? – Smer potrebuje silné odborné zázemie svojej politiky, potrebuje predstaviť voličom alternatívy ku krokom súčasnej vlády, ale aj ucelenú predstavu o vládnutí Smeru, ak uspeje v budúcich parlamentných voľbách a stane sa vládnou stranou. Potrebuje odborníkov, ktorí to dokážu. Potrebuje tiež ľudí, ktorých postaví do regionálnych aj komunálnych volieb a majú šancu uspieť. Takýchto ľudí v SDA máme. Ak Smer zintegruje SDSS, SDA a SDĽ, ma šancu stať sa dominantnou stranou v stredoľavom priestore – ide o terč, ktorý sa nedá minúť, čiže to môže rozšíriť jeho voličské zázemie. Ak urobí kroky, o ktorých som hovoril. Ale v prvom rade je na rozhodnutí Smeru, či chce ísť touto cestou. Zhováral sa Ivan Štefunko
