Chceme naozaj znalostnú ekonomiku?

Významný český týždenník Ekonom priniesol článok renomovaného odborníka na vedu o riadení Ing. Jaroslava Jiráska. Autor bol riaditeľom VUSTE a neskôr Inštitútu riadenia v Prahe, po roku 1989 bol zakladateľom a vedeckým lídrom jednej z prvých univerzít MBA v Čelakoviciach. Vždy úzko spolupracoval so slovenskými vedeckými pracovníkmi v odbore riadenia a ekonomiky strojárstva a výstupy tejto spolupráce sa dodnes premietajú v českých, slovenských, ale aj amerických publikáciách a učebniciach. Hoci sa na Slovensku hovorí o vzdelanostnej ekonomike, viaceré prieskumy a analýzy EÚ a OECD ukazujú, že zdroje na výskum a vývoj vynakladané štátom i podnikmi patria medzi najnižšie v EÚ a v inovačnej aktivite je naša ekonomika jednoznačne na poslednom mieste v únii. Len vo vzdelanostnej úrovni sme zatiaľ zásluhou stredného a vysokého odborného školstva lepší ako Maďarsko a Poľsko. Účinok projektu Dzurindovej vlády Minerva sa nielen že neprejavuje v praxi, ale relevantné inovačné a vzdelávacie inštitúcie ho nepocítili ani metodicky, tým menej ako ekonomickú motiváciu. Odchádzajúca Dzurindova vláda má na svedomí niekoľko chybných krokov. V kontexte utvárania nového reťazca od vedeckého poznatku k vytvoreniu konceptu technológie, pružného hardvéru a neustále sa zdokonaľujúceho softvéru a znalostnej výbavy ľudských zdrojov boli v Dome techniky v Bratislave vybudované aj v spolupráci s Ing. Jiráskom monitorovacie a vzdelávacie aktivity a aktivity podporujúce hardvér. Riaditeľ centra pre vzdelávanie Zväzu švajčiarskych bánk Ernst Mühlemann o nich povedal: „Dom technicky je skutočná škola myslenia pre vyspelú technológiu a ekonomiku.“ Žiaľ, súčasní vládcovia tejto inštitúcie za posledné roky prešustrovali jej ľudské a poznatkové zdroje, stratili väzby na mnohých spolupracovníkov, nechali rozobrať jeho technologické vybavenie, schátrať budovu a celú inštitúciu by najradšej speňažili. Ešteže záchrannú slamku potápajúcej sa vzdelanostnej ekonomike na Slovensku ponúkajú vysoké škole v podobe technologických centier a parkov. Čo teda chceme: zopár grošov, alebo modernú znalostnú ekonomiku?