Keď sa vlani oženil arcibiskup Milingo, vyvolalo to v rímskokatolíckej cirkvi veľký rozruch. Keď ho prirovnávali k duchovným, ktorí smilnia, znásiľňujú a zneužívajú deti, povedal, že sa neženil motivovaný sexuálnymi pohnútkami – oženil sa pre Boha, pohnutý túžbou priniesť čistotu do viery. Poukázal pritom na ťažké morálne hriechy v cirkvi. O celibáte, ktorého sa zriekol, povedal, že už naplnil svoju úlohu a má uvoľniť miesto pre vytvorenie Božích manželstiev, na ktoré sú najlepšie pripravení kňazi a mníšky v celibáte. No cirkev namiesto toho, aby riešila závažné problémy, na ktoré upozorňoval, sa pod hrozbou exkomunikácie pričinila o to, že musel svoju manželku opustiť. Prešlo niekoľko mesiacov a problémy, na ktoré upozorňoval, doslova explodovali. Na Božie svetlo začali najmä v USA vychádzať dlhé roky ututlávané prípady pedofílie duchovných. Podľa odhadov má asi 1500 amerických duchovných na svedomí prinajmenšom desaťtisíc obetí! Táto vážna situácia viedla k tomu, že pápež povolal do Vatikánu na 23. a 24. apríla kardinálov z USA. Stretnutie o kňazskej pedofílii Toto stretnutie malo priniesť riešenie prípadov pedofílie duchovných a stanoviť, ako má cirkevná vrchnosť v týchto prípadoch postupovať. Verejnosť totiž nerozhorčilo iba to, že sa niečo také odohralo, ale i postoj cirkvi. Viacerí biskupi vinníkov kryli a nechali ich ďalej pôsobiť. Ján Pavol II. sa o zneužívaní vyjadril, že sa to v spoločnosti oprávnene považuje za zločin a v očiach Boha ide o strašný hriech, preto pedofili nemajú v cirkvi miesto. Obetiam a ich rodinám vyjadril ľútosť. V posledných rokoch sme boli svedkami ľudsky samozrejmých, no zo strany cirkvi neočakávaných prehlásení, ktoré sa týkali aj ospravedlnenia pápeža za zločiny spáchané voči iným náboženstvám a jednotlivcom. No silné slová sú jedna vec, a konkrétny skutok druhá. Odškodňovanie, ktoré sa v prípade sexuálnych zločinov v USA počíta na niekoľko stoviek miliónov dolárov, problém nerieši. Dôležitejšie je to, čo konkrétne chce cirkev urobiť, aby sa podobné prípady nevyskytovali. Práve v tomto záverečný dokument stretnutia musel verejnosť sklamať. Podľa neho budú pedofilní kňazi vylúčení z duchovnej služby, no netýka sa to tých, ktorí sa previnili prvý raz. O ich vine a ďalšom pôsobení rozhodne biskup. Navyše chýba jasne formulovaná povinnosť ohlásiť bez akejkoľvek výnimky prípady pedofílie polícii. No i vylúčenie všetkých duchovných, ktorých sa to týka, je len jednoduchá čistka a ešte viac to zvýši nedostatok celibátnych kňazov. Príčina sexuálneho zneužívania Nielen nezávislí, ale i katolícki odborníci poukazujú na povinný celibát ako na hlavnú príčinu existencie takéhoto správania sa a čoraz viac reformných predstaviteľov cirkvi uvažuje o jeho zrušení. Zmena na dobrovoľný celibát by výrazne obmedzila výskyt podobných zločinov a navyše by umožnila celosvetovo vyše 110 tisícom ženatých rímskokatolíckych kňazov vykonávať duchovnú činnosť. Tým by sa vyriešil nedostatok duchovných a zvýšilo by to záujem o štúdium v seminároch. No dokument zo stretnutia vo Vatikáne odmieta akékoľvek úvahy o zrušení celibátu a označuje ho za dar Boha cirkvi. Súčasná situácia je ďalšou z tvrdých lekcií pre cirkev, z ktorej sa mohla poučiť. Jednou z nich bolo, keď nereagovala na oprávnenú kritiku Martina Luthera a prehĺbila tak rozkol v kresťanstve. Odmietnutie varovaní arcibiskupa Milinga viedlo k súčasnej kríze. Výsledkom stretnutia si stratenú dôveru späť nezíska. Dokedy bude musieť celá spoločnosť doplácať na takéto ignorantstvo? Zrejme dovtedy, pokiaľ veriaci budú vidieť v cirkvi modlu a nebudú sa ju usilovať priviesť k tomu, aby prestala presadzovať nezmyselné nariadenia.
