Rád listujem a čítam Vladimíra Mináča, predovšetkým jeho eseje a iné svetovoslovenské lahôdky. Dlhšie som ich nemal v ruke, sú v zadnom rade knižnice. Ale manželka náhodou zobrala do ruky nedávny antikvárny prírastok (ešte nezaradený do zadu) z roku 1993 „Odkiaľ a kam Slováci?“, ktorý obsahuje okrem rovnomennej štúdie aj časť s názvom Sub tegmine (mám ju aj samostatne). A ako si tak v ňom počítkáva, zrazu zvýšila pozornosť. Prečo? Nuž pre práve prebiehajúce voľby prezidenta v Česku. Dvadsať rokov „po tom“ čítame v kapitolke Každý kanec má svoj tanec aj toto: „(…) nevylučuje sa, že si Furst von Schwarzenberg presadne z kancelárskej stoličky priam na šumavské dedičné léno (…)“. Dodávam, keby len na šumavské léno, zachcelo sa mu byť kurfirstom európskej budúcnosti! A o pár riadkov ďalej upozorňuje na jeho kvalitu vzťahu k Slovákom a Slovensku: „Návrh zákona o Radoch a vyznamenaniach, pochádzajúci z dielne pána Schwarzenberga, sa drží unitárskej, centralistickej republiky z r. 1918 – Hrad akosi pozabudol, že je Hradom Federácie.“
Na strane 64 v kapitolke s názvom Pragensia, ktorá s neúctou, ale pravdivo ohovára fenomén pražských Slovákov od počiatku (Šrobár vyhlasuje Česko-Slovensko) až po „čalfovský“ koniec konštatuje: „(…) veď sme aj v dejinách (Slováci) vždy mali bližšie k skutočným sluhom ako k pánom – morálne, vlastne nemorálne sluhovstvo akoby bolo len pokračovaním onoho reálneho, sociálno-historického. (Veď aj knieža Ján Karol Schwarzenberg je taký, aký je, aj zásluhou konkrétneho historického sluhovstva, že ho odkojila slovenská ženička z myjavských kopaníc. Aké šťastie, že v tele takého význačného úda koluje slovenské mlieko!“.
Podotýkam, sú to úvahy z rokov 1991, 1992 …
