Na webe aj na Facebooku možno od dnes nájsť stránku (komunitu) Ľavé spektrum 2012 – výpovede oslovených ľudí o ľavici. Je dielom Julina Bosáka ml., ktorého vídať na najrôznejších podujatiach s videokamerou. A treba s uznaním povedať, že dielom na čase.
Na stránke sa hovorí: „Projekt vznikol na vlastné náklady autora Juliána Bosáka ml. ako nezávislá iniciatíva zachytiť slovenské ľavé spektrum v jeho rôznorodosti s jeho definovaním sa, hodnotením momentálneho stavu a víziami do budúcna. Oslovených bolo cez 100 ľudí, ktorí majú viac či menej blízko k ľavému spektru, následne vznikla táto mozaika názorov, ktorá je miestami v harmónii so spoločnými motívmi, ale aj výraznými kontrapunktami.“
Dodajme, že autor položil tri základné otázky: Čo znamená byť ľavičiar? Aká je situácia na ľavom spektre? Aké sú perspektívy realizácie ľavicových idelálov?
Darmo sa nám tu vyše dvadsať rokov snažia raz tí raz oní nahovoriť, že dnes už nemá zmysel delenie na ľavicu a pravicu: snažia sa len otupiť zmysly ľudí, znecitlivieť ich voči nerovnosti, neprávu a neslobode – áno, neslobode, lebo ľudia bez práce sú neslobodní… vo všetkých ohľadoch. A ešte sú označovaní za lúzu, príživníkov, neschopákov.
Ľavé spektrum Julina Bosáka ml. je z tých prejavov ľavicovosti ako činu, ktoré nemá nijakú organizačnú základňu, a práve preto je významné. Preto je aj čisté a nefalšované. Nemá hranice ani mantinely, nenálepkuje ani nevykazuje nikoho za dvere. Vďaka zaň.
Na Slovensku je to tak, nie každý čin ocenil, nie každý sa tvorcovi Ľavého spektra poďakoval. Viacerí praví ľavičiari sa zhrozili. Našli sa aj takí, ktorí povedali drsnejšie ako ďakujem pekne za takých ľavičiarov! Dokonca ešte predtým než bola stránka zverejnená.
To však v žiadnom prípade projektu Julina Bosáka ublížiť nemôže. Vypočujme si názory oslovených, zamýšľajme sa nad nimi a nesúďme, ale cúďme.
Ako vidím kritiku projektu Ľavé spektrum 2012
