A ako auto. Tým som vlastne mala toto rozprávanienie v duchu bláznivých Kerouackových potuliek začať. Auto je v Spojených štátoch symbolom osobnej nezávislosti. Bez neho to jednoducho nejde. Hoci Newyorčan sa bude hádať a dokazovať, že ho nikdy nepotreboval. Nikdy, ak neopustil ono Veľké jablko. Hromadná doprava v našom ponímaní tam vlastne neexistuje. Z miest, ktoré som navštívila, bola najkvalitnejšia v Atlante. Tam sa jej hovorí MARTA, a napríklad v Las Vegas majú pre mestskú dopravu označenie CAT, čo sú všetko skratky. CAT znamená citizens area transport, teda oblastná doprava občanov. Tam sa mi akurát podarilo používať ju v čase, keď sa zamestnanci rozhodli štrajkovať. Mimochodom, odbory sú v USA veľmi silné, ich členovia sú uprednostňovaní pri prijímaní do pracovného pomeru, a ak sa im niečo nepáči, vedia si vymôcť svoje. Paralelne so štrajkom šoférov prebiehal v Las Vegas aj štrajk únie kulinárskych zamestnancov. Pre mňa to však malo samé nevýhody. Čakať na autobus hodinu, keď je takmer 50 stupňov Celzia v tieni, pretože sa nedodržiava cestovný poriadok, nie je ani trochu zábavné. A to ešte nepočítam polhodinovú cestu na zastávku. Príkaz dňa je hydratácia, pite minerálku, ktorá obsahuje soľ, inak odkväcnete, ani sa nenazdáte. A každý obyvateľ Vegas vám s milým úsmevom na tvári povie: „Ale veď je to suché teplo.“ Nuž, keď zafúkal vietor, bol to pocit, akoby som stála rovno pred vysokou tavnou pecou. Každoročne týmto horúčavám padne za obeť zopár dôchodcov a idiotov, čo sa rozhodnú ísť si na pravé poludnie zabehať (de facto do púšte). „Ale veď je to suché teplo.“ Modrý mesiac a strašidlá Vrátim sa radšej k príjemnejším spomienkam na jeseň a na Atlantu. Bola som tam práve v čase Halloweenu, teda okolo našich dušičiek. Áno, to je ten sviatok, keď deti chodia od dverí k dverám, prezlečené za strašidlá, strigy a príšery z Marsu s priateľskou otázkou: „Trick or treat?“, čo v preklade znamená asi toľko: „Dáš mi niečo sladké, alebo ti mám vyviesť nejaký škaredý kúsok?“ Jeden známy, už dospelák, zožal úspech s kostýmom, ktorý nazval „Jeff Dahmer Deli“. Na odev si pripevnil ručičky, nožičky bábik a umelou krvovu postriekané plastikové príbory. Na vysvetlenie – Deli je reštaurácia pre labužníkov a Jeff Dahmer bol sériový vrah – kanibal. Inak, môj Halloween v Atlante bol romantický. Presne na ten deň pripadol „blue moon“ (modrý mesiac), čo znamená, že bol druhý spln v jedinom kalendárnom mesiaci. Vyhla som sa aj buchotaniu detí na dvere, keďže som bývala v hoteli priamo v centre. Hlavné mesto Georgie je očarujúce, rovnako ako celý tento štát. Všade sú lesy, zeleň a stromy a už spomínaná Marta mi umožňovala pohybovať sa bez obmedzení. Tak som sa vybrala do múzea na výstavu Monetových originálov. Jeden z mojich obľúbených impresionistov. Lekná a vodné hladiny s odrazom okolitého porastu, všetko presvetlené, ako keď sa dívate pridlho do slnka a svet naokolo je náhle rozmazaný, ale krajší ako kedykoľvek predtým. Atlanta nie je len mestom olympijských hier, ktoré sa tu konali v deväťdesiatom šiestom a ktoré má svet ešte v čerstvej pamäti. Atlanta je v prvom rade hlavným sídlom CNN a ich červené logo žiari v noci doďaleka. Musím však priznať, že mňa táto inštitúcia sklamala. V poslednom čase sa táto spravodajská televízna stanica stáva čoraz väčším bulvárom. Jednou z afér bolo, keď CNN začala propagovať svojich redaktorov ako „osobnosti“ a „nové tváre“, namiesto avízovania vecného obsahu svojich relácii (čo samozrejme robia stále, no už nie s takým dôrazom). Paula Zahnová bola prezentovaná ako „atraktívna“ a celý spot sprevádzal zvuk rozopínaného zipsu. Nuž neviem, či ma toto navnadí na raňajšie správy. Takisto aj facelift inej redaktorky, Grety van Susterenovej, bol široko diskutovaný americkou tlačou. Bolo to jej rozhodnutie? Bola donútená zamestnávateľom? Debata na túto tému rýchlo prehrmela, predsa to len nebol taký veľký škandál ako krach ENRON-u, ani taký problém ako útok na Afganistan. Politická korektnosť Čo sa Georgie týka, má ako väčšina južných štátov veľkú populáciu Afro-Američanov. Už dávno nemožno použiť termín Martina Luthera Kinga „černoch“ (negro), to nebudete „politicky správni“. Tento pojem prešiel vývojom, istý čas sa jednoducho hovorilo „black“ – čierny, ale aj to sa dnes už považuje za urážku. Použitie určitého výrazu závisí aj od skupiny obyvateľstva, ku ktorej človek patrí. Ak Afro-Američan označí niekoho ako „negra“, je to v poriadku. Príslušník inej rasy si to však nemôže dovoliť. Ešte hádam spomeniem, že belosi sú hanlivo pucovaní ako „crackers“. Pri tejto príležitosti, keď som sa už rozhovorila na tému rasy v Spojených štátoch, nemôžem len tak vynechať figúrku Ala Sharptona, ktorý najnovšie ohlásil záujem o prezidentskú kandidatúru za stranu demokratov. Tento pán okrem iného bojuje za reštitúcie, ktoré má vláda USA vyplatiť potomkom otrokov. Je to skrátka novodobý spasiteľ, vždy sa vezie na poslednej mediálnej vlne, aj prepusteným zamestnancom ENRON-u šiel podať pomocnú ruku – prejavom, ktorého poslucháčov bolo možné spočítať na prstoch. Gólom je, že prednedávnom bola zverejnená videopáska FBI, ktorá zachytáva milého Ala ako účastníka obchodu s drogami. Prezidentský kandidát? To nemyslí vážne. Žeby boli demokrati až takí zúfalí? S „politickou správnosťou“ kráča ruka v ruke i cenzúra. Tippi Gorová (manželka demokrata Gora) si pred pár rokmi založila združenie znudených senátorských ženičiek, ktoré vydáva nálepky na hudobné albumy s upozornením pre rodičov, že texty obsahujú vulgárnosti. Problémom je, že väčšina celonárodných sietí odmieta zaradiť takto označené albumy do predaja. A tak sa umelci prispôsobujú. Či chcú, či nie, musia obetovať časť svojej tvorivosti. Azda najabsurdnejším zážitkom bolo pre mňa vidieť scenzurovaný film Ľud v. Larry Flint, ktorého základným posolstvom bola obhajoba slobody prejavu a boj proti cenzúre. Čo k tomu dodať? Ešte zopár poznámok na margo nášho europocentrizmu: Európu dostala na titulky akurát nedávna povodňová vlna, inak sa tmolí po zadných stranách denníkov. Ešte tak Blairovi a Schröderovi sa ujde primeraná pozornosť. Nedávno sa dokonca aj komik Robin Williams (áno, vrátil sa k show jedného muža a je to vskutku lahôdka) lichotivo vyjadril o Blairových rétorických schopnostiach – v porovnaní s „dabljú,“ ako familiárne tituloval prezidenta USA. Parníky, diaľnice a slang Cesta z východného pobrežia k Tichému oceánu môže skrývať plno prekvapení. Mississippi je vskutku majestátna, možno si spomeniete na Marka Twaina a jeho dobrodružné rozprávanie. Presne také parníky, aké opísal, kotvia pri brehoch tejto rieky dodnes. Ich autentickosť naruší azda len informácia, že sú to vlastne plávajúce kasína. Hazardné hry nie sú zákonom dovolené vo všetkých štátoch federácie, je to skôr výnimkou ako pravidlom, preto sú často kasína „na území nikoho,“ teda na lodiach, ktoré kotvia pri brehoch riek a jazier, len nie na pevnej zemi. Každý zasvätenec vám povie, že najhoršie cesty sú v Luisiane. Močaristá pôda robí svoje. Aj mŕtvych tu pochovávajú len v hrobkách nad zemou. Čo nám pripadá ako čistý luxus, či ostentatívnosť, je tu jednoducho nevyhnutnosťou – aby im telá nebodaj „nevyplávali“ na povrch. Americký systém diaľnic tiež poskytuje množstvo zážitkov. Divokú jazdu s prekračovaním rýchlostných limitov si tu však už nemožno dovoliť. Diaľnice patroluje špeciálna policajná jednotka, ktorej príslušníkov vodiči kamiónov prezývajú „full grown bears“ – plne dorastené medvede. Ich povesť im predchádza, v žiadnom prípade sa nedajú „ukecať.“ Kerouackovi hrdinovia by už dnes len ťažko spravili také rekordné časy. Hoci v istých oblastiach vám nehrozí, že stretnete živú dušu. Niekde najbližších sto míľ nenájdete čo len jedinú usadlosť, napríklad v arizonskej a nevadskej púšti. To sa potom treba pripraviť a vziať si so sebou zásobu jediva, ale najmä tekutín, a v každom prípade rezervnú autobatériu. Je to však nanajvýš romantické – existujete len vy a obrovská otvorená krajina. Ponúka sa prietor na meditáciu, len nezaspať za volantom. Ak by vás niekto v meditácii vyrušil prozaickou otázkou, tu je zopár odpovedí z amerického folklóru: „Je pápež katolík?“ Alebo o niečo ľudovejšie – „Serie medveď v lese?“, čo zodpovedá nášmu „veď je to jasné ako facka!“ No a nad slnko jasnejšie je, že Slovensko môže aj na globálnej úrovni kdekomu konkurovať svojimi írečitými výrazmi. Ale tie už všetci poznáte.
