„Naše dve krajiny sú v deštruktívnom vojnovom stave 42 rokov a nastal čas, aby sme zmenili náš vzťah a spôsob, akým o sebe rozmýšľame a ako spolu hovoríme. Pretože Spojené štáty sú najsilnejšou krajinou, mali by sme podniknúť prvý krok,“ vyhlásil bývalý americký prezident Jimmy Carter. Odznelo to v jeho prejave 18. mája na Havanskej univerzite. Sedemdesiatsedemročný Carter sa stal prvým americkým exprezidentom, ktorý navštívil Kubu od víťazstva Castrovej revolúcie v roku 1959. Za zrušenie embarga Carter v mene amerického ľudu podal Kubáncom ruku s výzvou, aby oba národy urobili krok k zmiereniu. Ako prvý krok z vlastnej strany definoval tri opatrenia: Kongres by mal už čoskoro zrušiť obmedzenie cestovania občanov USA na Kubu, začať otvorené obchodné vzťahy a zrušiť hospodárske embargo. Na druhej strane si vo svojej vízii predstavuje Kubu „plne integrovanú do demokratickej hemisféry, zúčastňujúcu sa na Americkej dohode o voľnom obchode FTAA, pričom naši občania cestujú bez obmedzenia, aby sa navštevovali“. Súčasne navrhol založenie spoločnej komisie na urovnanie sťažností amerických spoločností, ktorým kubánska revolúcia znárodnila majetky. Carter si v priamom televíznom a rozhlasovom prenose dovolil vyzvať kubánskych hostiteľov k demokratizácii politického systému. Usiloval sa vystupovať sebakriticky a spomenul i známe deficity americkej demokracie, od otrokárstva cez diskrimináciu žien, rasovú segregáciu až po trest smrti a prednostné väznenie farebných a chudobných Američanov. Hoci jeho prejav hľadaním spravodlivosti navonok pripomínal veľké demokratické prejavy radikálnych reformátorov, ako bol F. D. Roosevelt, vcelku Kube za pristúpenie na americké podmienky nenavrhol nijaké zmeny v politike USA, okrem patetického podania ruky a privítania v „bratskej“ rodine. Konkrétne vyzval Castrovu vládu, aby súhlasila s tzv. Varelovým projektom, ktorý navrhli kubánski disidenti. Znamenal by petičné zasahovanie do legislatívy aj v otázkach politického systému, načo by stačilo 11 tisíc podpisov. Bývalý prezident s manželkou navštívili latinskoamerickú fakultu medicíny, kde bezplatne študuje šesťtisíc zahraničných študentov z tretieho sveta, medzi nimi aj 36 mladých ľudí z USA. Wesley Lapommerayová, Američanka haitského pôvodu, Carterovi vyrátala, že v jej vlasti by ju rovnaké štúdium stálo okolo 40 tisíc dolárov ročne. Obvinenie z bioterorizmu Nie je náhoda, že niekoľko dní pred návštevou bývalého amerického štátnika obvinil námestník ministra zahraničných vecí USA John Bolton Kubu z predaja biotechnológie krajinám podporujúcim terorizmus. Carter reagoval vyhlásením, že americká vláda ho pred cestou ubezpečila, že Ostrov Slobody nevlastní prostriedky, ktoré by mohli slúžiť teroristom. Dodal, že každý dôkaz o možnom zapletení Kuby bude odhalený, a že havanská vláda je pripravená prijať vyšetrovací tím zo zahraničia. Lepšia spolupráca v tejto oblasti by podľa neho zabezpečila monitorovanie zdravotníckych dohôd s cudzími štátmi, aby sa nestalo, že sa výroba vakcín proti hepatitíde B alebo meningitíde B zneužije na vojenské účely. Prirovnaním známeho programu vývoja špičkových vakcín k podpore terorizmu Biely dom de facto zaradil Kubu na zoznam krajín tzv. osi zla. To ihneď vyvolalo odmietavé reakcie. Belgický profesor Marc van Montagu z Gentskej univerzity, ktorý už vyše dvadsať rokov spolupracuje na kubánskom výskumnom projekte, naopak vyzdvihol, že pre krajinu tretieho sveta bez veľkých surovinových zdrojov je stratégia biotechnológií výbornou cestou k autonómnemu rozvoju. Izolácia žalostne zlyhala Carterov prístup k spoločenskému zriadeniu Kuby pripomína politiku ľudských práv, ktorú v čase helsinského procesu presadzovala práve jeho administratíva (1977-1981) voči krajinám východného bloku. Vtedajší prezidentov poradca Zbigniew Brzezinski v nedávnom rozhovore pre TV Markíza označil túto doktrínu za zbraň, ktorá pomohla rozložiť vytypované politické režimy. Nie je jasné, či súčasný Carter vedome aplikuje rovnakú schému v prípade Kuby, ale dôsledky môžu byť rovnaké. Podľa komentátora amerického časopisu Christian Science Monitor Howarda LaFranchiho je Carterovou stratégiou zmena režimu prostredníctvom zapojenia Kuby do širokej medzinárodnej spolupráce a to zmenou zvnútra. Na to sa musí odbúrať embargo, liberalizovať obchod a treba podporiť výmenu expertov. Práve tento prístup presadzuje v americkom Kongrese tzv. Pracovná skupina Kuba. Ide o dvadsať republikánskych a dvadsať demokratických poslancov z poľnohospodárskych štátov federácie, ktorých farmári by na Kubu radi exportovali potraviny. „Politika izolovania Kuby od Spojených štátov zlyhala, a zlyhala žalostne,“ povedal pre agentúru AP demokrat William Delahunt z Massachusetts. Republikán Jeff Flake si myslí, že „priveľa pozornosti sa venuje Castrovi. Našu pozornosť by sme mali zamerať na budúcu generáciu Kubáncov.“ Pozadie konfliktu Carter – Bush Vláda vo Washingtone rýchlo poprela, že by návšteva bývalého prezidenta mohla ovplyvniť politiku Spojených štátov. „Pán Carter vyslovil svoj názor v súvislosti s našou politikou, ktorú by rád videl zmenenú, ale ktorá sa meniť nebude,“ zdôraznil minister zahraničných vecí Colin Powell. Za tvrdým prístupom Georgea Busha sa odráža najmä silná loby kubánskych exulantov, ktorých komunita prehovorila pri posledných prezidentských voľbách v prospech republikánskeho kandidáta. O ich hlasy sa nevyhnutne bude uchádzať aj jeho brat Jeb Bush, keďže chce kandidovať na funkciu guvernéra štátu Florida. Preto nikoho neprekvapilo, keď 20. mája, pri stom výročí nezávislosti Kuby, americký prezident oznámil pokračovanie hospodárskeho embarga. Carterova iniciatíva predsa len niečo zmenila. Bush oznámil uvoľnenie priameho poštového styku medzi superveľmocou a najväčším karibským ostrovom, ako aj legalizáciu humanitárnej pomoci zo strany severoamerických cirkví a mimovládnych organizácií. Mäkká taktika proti Kube prostredníctvom hospodárskeho otvorenia smeruje rovnako ako Bushove politické ultimáta k faktickej strate kubánskej nezávislosti a k vytvoreniu ďalšieho amerického protektorátu v Latinskej Amerike. Z ľudského hľadiska však Kubánci potrebujú zmiernenie napätia a najmä otvorenie obchodu, ktoré by nasledovalo po zrušení embarga. Preto je iniciatíva Jimmyho Cartera viac úspechom pre Fidela Castra ako pre neho samého. Problém a nezmyselnosť embarga sa zase dostali na titulné stránky svetovej tlače. Zatiaľ čo kubánsky prezident prejavil ochotu vstúpiť so severoamerickým partnerom do politického dialógu, Bush mu za to ponúkol len ľahší pohyb poštových obálok nad Karibským morom.
