Čarovanie

Lev Nikolajevič Tolstoj hovoril, že si pamätá, ako ho zavíjajú do povijanu, celého zmeraveného, s rukami pripaženými, bez možnosti pohnúť sa. Do najdlhšej staroby si vraj niesol túto spomienku. Jeho životopisec premýšľal, do akej miery mohol ovplyvniť umeleckú tvorbu Tolstého prvotný pocit nemluvňaťa. Najstaršia spomienka Paola Coelha je ešte desivejšia: narodil sa prakticky mŕtvy. Ešte v tele matky prehltol smrteľnú zmes plodovej vody a vlastných výkalov. Pod náporom klieští, keď nehybný plod násilím vyťahovali na svetlo sveta, praskla slabučká kľúčna kosť dieťatka, ale nik nad tým nelamentoval, veď bolo podľa lekára mŕtve. Ale ono odrazu zamiaukalo, akoby zázrakom prežilo! Dali ho do inkubátora, po troch dňoch bdenia pri ňom išiel si jeho otec odpočinúť, a vtedy prišla nemluvniatko opatrovať jeho stará matka. Coelho po šesťdesiatich rokoch života tvrdí, že videl, ako vchádza do miestnosti a on vedel, kto to je. Magický realizmus v literatúre Do akej miery ovplyvnil tento zážitok jeho vzťah k mystike, nech rozsúdi čitateľ. Isté je, že brazílsky spisovateľ sa dokáže bravúrne pohybovať na území prísne realistickom a zároveň vnáša do diela čosi, čo by sme mohli nazvať nadpozemským. Latinskoamerickí spisovatelia obohatili svetovú spisbu o magický realizmus, no každý iným, jedinečným spôsobom. Coelhova popularita má možno korene v dokonalej súčasnosti prepletenej odvekou túžbou človeka porozumieť tomu, čo nás presahuje. Životopisná kniha Fernanda Moraisa Mág ponúka čitateľovi možnosť vytvoriť si obraz o človeku veľmi realistickom, plnom protirečení, ničím nevýnimočnom, skôr outsiderom ako vyvolencom. Boli práve tieto danosti príčinou, prečo v neduživom tele mohutnel duch a sila vôle splniť si sen stať sa slávnym a obdivovaným? A čo vied­lo brazílskeho novinára, že si práve tohto rozporuplného slávneho autora vybral za predmet skúmania? Morais sám o tom hovorí: „Táto kniha sa začala rodiť začiatkom roka 2005 na letisku Saint-Exupéry v Lyone, kde som po prvý raz videl Paola Coelha. Pri svojej profesii som zvyknutý sprevádzať osobnosti a medzinárodné hviezdy, preto som očakával, že bude mať okolo seba plno ochrankárov, sekretárok a poradcov. Prekvapilo ma, keď sa muž, s ktorým som mal prežiť nasledujúce tri roky, zjavil sám, s batohom na chrbte a kufríkom na kolieskach. Tam sa začal môj výskum, pri ktorom som spoznal jedného z najpozoruhodnejších ľudí, akých som kedy stretol.“ Chlapík v čiernom tričku Do knihy nás autor vovedie reportážou z pobytu spisovateľa v Budapešti na knižnom veľtrhu, kde absolvuje besedy s čitateľmi a autogramiády, stretnutia s najvýznamnejšími ľuďmi v krajine, slávnostné večere i rýchle obedy, individuálne rozhovory pre televízne spoločnosti i v preplnených sálach. Za týmto oknom sa rozprestrie obraz života chlapíka v čiernych tričkách a leviskách, ktoré vymení za čierne sako s čiernou košeľou a kravatou pri slávnostnejších príležitostiach. Detail, v ktorom sa pozrieme, akým spôsobom si tento slávny človek balí kufor, alebo ako so svojou agentkou konzultuje program nasledujúceho turné, na ktorom má za týždeň preletieť tri kontinenty, či ako sleduje rebríček predajnosti svojich kníh, svedčí o majstrovstve skúseného novinára: nezľakne sa slávy objektu svojho skúmania, je zvedavý za čitateľa a vie, že objekt jeho skúmania nie je malicherný. Coelho sa tak hneď v reportážnom úvode stáva literárnou postavou sui generis. Nasleduje tridsať kapitol, cez ktoré skladá autor obraz života chlapca, ale aj brazílskej spoločnosti, do ktorej sa narodil. Na začiatku je mystický zážitok, no nespútaná sila, ktorej možno spočiatku ani sám nerozumie, je akoby červenou niťou jeho života. Paolo prechádza nielen pocitom vylúčenia, ale aj hlbokého nepochopenia. Preto musí absolvovať strety so spoločnosťou. Nepodriaďuje sa, jeho silný duch mu to nedovolí. Skúsi veci nedovolené, ba zakázané, ohmatáva ich zvedavo, ale aj náruživo, zapisuje si do denníka zážitky, ktoré nemá nikdy nikto vidieť. Vďaka trojročnému priateľstvu a dôvere k Moraisovi však čitateľ nazrie aj do najtajnejších zákutí spisovateľovho vnútra. Kniha je bohato doplnená fotografickým materiálom, aj záverečným listom spisovateľa jej autorovi v deň jeho 60. narodenín. „Prečo ti píšem? Pretože dnes, na rozdiel od iných dní, mám strašnú chuť vrátiť sa do minulosti. Ale nechcem sa dívať svojimi očami, rád by som sa pozeral očami človeka, ktorý čítal moje denníky a mal prístup k mojim priateľom, nepriateľom a všetkým ľuďom, čo boli súčasťou môjho života.“ Ako bol Paolo Coelho spokojným s výsledným tvarom životopisu, nevieme. Slovenský čitateľ však spokojný byť môže: ak sa vie pozerať, uvidí, v čom tkvie úspech Mága. V schopnosti ponúkať kód na odklínanie našich strachov. Či funguje, to vie každý z nás sám. (Fernando Morais: Mág, IKAR 2010)