Čakanie na špinavú kampaň

Predvolebná kampaň v USA je už v plnom prúde aj napriek tomu, že do prezidentských volieb ostáva ešte takmer osemnásť mesiacov. Skôr ako si to dvaja súperi z protiľahlých strán politického spektra rozdajú vo vzájomnom súboji, musia prejsť neľahkým sitom primárok. Takáto dlhá kampaň bude nesporne náročná nielen na financie, ale aj na odolnosť kandidátov. Ani teraz nemožno hovoriť o nejakej predvolebnej selanke, keďže v oboch táboroch nie je núdza o podpásové rany. Je zrejmé, že s pribúdajúcim časom sa budú rétorika i zákernosť zákulisných ťahov zintenzívňovať. V darwinovskom súboji „kto z koho” prežije len najsilnejší kandidát, ktorý sa neštíti chrliť oheň a síru na všetky strany. Príklady, ako úspešne prejsť týmto zákerným procesom, nemusia súčasní kandidáti loviť hlboko v pamäti. Stačí, ak si spomenú na ostatné dve kampane, a najmä na osobu, ktorá z nich vzišla víťazne. Terajší prezident by o špinavej kampani snáď mohol napísať príručku. Napríklad v roku 2000 Bushovi spolupracovníci potenciálnym voličom protikandidáta McCaina falošne naznačovali, že dcérka tmavej pleti je jeho mimomanželské dieťa, a nie adoptovaná sirota z Bangladéša. V roku 2004 kandidát Bush dokázal prekročiť ďalší rubikon, keďže jeho kampaň bola nepriamo spätá s reklamnými spotmi spochybňujúcimi vojenskú kariéru veterána Kerryho. Toho Kerryho, ktorý sa vrátil z Vietnamu s ocenením za prínos americkej armáde. Bolo to horšie, ako keby zlodej kričal chyťte zlodeja – všetci vedeli, že Bush vo Vietname ani nebol a jeho pochybná vojenská minulosť sa s tou Kerryho nedá porovnať. Ale to nič, na Američanov to zabralo. A tak je viac ako pravdepodobné, že aj terajšia kampaň naberie cynické obrátky. Úspech bude sláviť iba ten kandidát, ktorý sa nebude zdráhať hádzať blato na svojich súperov a ktorý bude vedieť pohotovo reagovať na rôzne špinavosti vyslané na jeho adresu. Čím menej škrupulózny a čím odolnejší kandidát, tým väčšia bude jeho/jej šanca na úspech. Na strane republikánov sa takýmito vlastnosťami môžu popýšiť viacerí: aj McCain (ktorý si aj vďaka Bushovej taktike čo-to preskákal), aj Giuliani (poznačený viacerými škandálmi počas starostovania v New Yorku) vedia rýchlo a trefne reagovať. Medzi demokratmi sa ako najobrnenejšia javí Hillary Clintonová, ktorá zažila svoje po boku manžela počas jeho kampaní, ale aj v čase jeho prezidentovania. Bill Clinton už viackrát naznačil, že Hillary sa pri útokoch nestiahne do ulity, ale bude vedieť okamžite rozdávať protiúdery. Hlavný súper Hillary v primárkach, Barack Obama, si zatiaľ stráži svoj pacifistický imidž a chce sa vymedziť ako nový druh kandidáta, ktorý bude nad vecou a ukáže spôsob, ako vyhrať v zamatových rukaviciach. Jeho šance na úspech však výrazne klesnú, ak sa pod zamatovými rukavicami neskrývajú železné päste. Autor pracuje v Centre európskych štúdií Floridskej univerzity